Polstoročie od šesťdennej vojny: Židovské osady zaberajú palestínsku pôdu

V tomto duchu konala najnovšie aj komisia izraelského ministerstva vnútra, ktorá schválila výstavbu ďalších stoviek bytov vo východnej (arabskej) časti Jeruzalema. A to iba niekoľko dní pred 50. výročím vypuknutia tzv. šesťdennej vojny z júna 1967, ktorá zmenila na nepoznanie vzťahy Palestínčanov a Izraelčanov a vôbec vzťahy v celej oblasti Blízkeho východu.

Najnovším rozhodnutím budovať nové byty pre židovských kolonistov dali v Jeruzaleme opätovne najavo, čo si myslia o rezolúcii EP, ktorá iba pred dvomi týždňami odsúdila budovanie židovských osád na palestínskych územiach. V rovnakom duchu vyznel izraelský postoj aj k rezolúcii BR OSN z 23. decembra minulého roku, ktorá žiada Izrael zastaviť budovanie osád na okupovaných palestínskych územiach.

Foto: Reuters, IBRAHEEM ABU MUSTAFA

izrael, palestina, palestincania, Palestínčania hádžu kamene na izraelských vojakov hliadkujúcich na hranici s pásmom Gazy.

Podľa dokumentu je to totiž "v rozpore s medzinárodným právom a hlavnou prekážkou na ceste k dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu“. Za dokument hlasovali všetci členovia BR OSN s výnimkou USA, ktoré na nemilé prekvapenie Tel Avivu nepoužili tradične právo veta a zdržali sa hlasovania.

Washington však neprekvapil rozhodnutím prezidenta Donalda Trumpa o šesť mesiacov odložiť presťahovanie diplomatického zastúpenia z Tel Avivu do Jeruzalema. Na stredomorskom pobreží sa nachádza aj drvivá väčšina veľvyslanectiev. Trump pokračuje v už 22 rokov trvajúcej tradícii prezidentov USA, a to napriek tomu, že opak sľúbil v predvolebnej kampani. Presťahovanie charakterizoval ako jednu z najväčších priorít pre prvé dni po nástupe do funkcie.

„Chcem tak dať šancu mieru, maximalizovať šance na uzatvorenie mierovej dohody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi,“ napísal však vzápätí po podpísaní doložky prezident USA. V snahe upokojiť nervóznu reakciu časti izraelského vedenia i spoločnosti hovorca Bieleho domu Sean Spicer „upozornil“: „Otázkou nie je, či sa veľvyslanectvo presťahuje, ale kedy.“ Trumpovo rozhodnutie vraj neznamená jeho odklon od „silnej podpory Izraela“ a aliancie medzi USA a Izraelom.

Presadzovanie blízkovýchodnej dohody podľa Spicera napĺňa prezidentov „slávnostný sľub brániť americké národné záujmy v oblasti bezpečnosti“.

Prezident USA svojím rozhodnutím tak trochu pripomína naivnú ochotu prezidenta Václava Havla, ako ho o to požiadajú, tvoriť most medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi s cieľom dosiahnuť vzájomné porozumenie a v konečnom dôsledku mier.

„Náš dôrazný postoj spočíva v tom, že veľvyslanectvo USA, ako aj zastupiteľské úrady musia byť v Jeruzaleme, v našom večnom hlavnom meste. Veľvyslanectvá mimo Jeruzalema odďaľujú mier, pretože tak vytvárajú ilúziu Palestínčanov, podľa ktorej židovský národ a jeho štát nemajú nič spoločné s Jeruzalemom,“ reagovalo tlačové oddelenie úradu vlády.

Denník New York Times v tejto súvislosti pripomína, že Trumpov postoj sa zmenil po návšteve jordánskeho kráľa Abdalláha II. vo Washingtone, ktorý „pravdepodobne upozornil prezidenta USA , že jeho prípadné rozhodnutie o presťahovaní misie do Jeruzalema by mohlo mať negatívne následky na vývoj na celom Blízkom východe a zmariť jeho úsilie o vyriešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu“.

O tom, že Washington je opatrný v chúlostivej otázke štatútu Jeruzalema, svedčí diplomatický škandál počas prípravy Trumpovej nedávnej návštevy v Izraeli. Pracovníci konzulátu USA totiž požiadali izraelskú stranu, aby nesprevádzala amerického lídra počas návštevy Starého mesta ani k Múru nárekov. Američania tak dali jasne najavo, že neuznávajú izraelskú suverenitu nad Chrámovou horou a neďalekým Múrom nárekov, ku ktorému Trump, podľa jeho vlastného vyjadrenia, podišiel ako súkromná osoba.

Aj v tomto prípade sa však potvrdzuje, že polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí. Nielen z úradu premiéra Netanjahua totiž zazneli na adresu amerického lídra slová vďaky za „jeho priateľský postoj k Izraelu a jeho odhodlanie splniť svoje sľuby týkajúce sa presťahovania veľvyslanectva v budúcnosti“.

Ešte v roku 1995 Kongres USA schválil zákon, podľa ktorého USA uznávajú Jeruzalem ako jediné a nedeliteľné hlavné mesto Izraela. Podľa dokumentu sa mal zastupiteľský úrad presťahovať z Tel Avivu do Jeruzalema najneskôr do roku 1999. Zákon však obsahuje aj právo veta, ktoré môže počas jeho realizácie použiť prezident. Takúto možnosť využil Bill Clinton, George Bush aj Barack Obama.