Bol načasovaný teror v Londýne tak, aby ublížil Británii krátko pred voľbami, alebo súvisí s propagandou tzv. Islamského štátu, ktorý vyzval svojich stúpencov zabíjať počas ramadánu?
Skôr sa prikláňam k druhej možnosti. Čiže k domnienke, že nejaká skupina extrémistov vypočula apel teroristického Islamského štátu, aby sa zvýšil počet atentátov v čase ramadánu. Ďalšia vec je, že opakovane prízvukuje zabíjať nielen pri samovražedných atentátoch, ale aj s použitím nožov či automobilov. Predpokladám pritom, že páchatelia neboli priamo napojení na túto teroristickú organizáciu, ale skôr sa radikalizovali samostatne alebo v dajakej mešite v Londýne.
Premiérka Theresa Mayová upozornila, že britská spoločnosť je príliš tolerantná k extrémizmu. Aký môže byť nový postup proti nemu?
Určite je to vyhlásenie, ktoré treba vnímať aj v kontexte blížiacich sa parlamentných volieb. Žiaľ, tento trend ľahkovážneho postoja k prejavom extrémizmu vidíme naprieč Európou. Slovensko nevynímajúc, kde sa objavujú neonacistické názory; inde je to väčšinou o radikálnom islamizme. Treba upraviť zákony v členských štátoch EÚ, rovnako európsku legislatívu. Vždy to bude diskusia o slobode jednotlivca a vyjadrovania na jednej strane a bezpečnosti krajiny na druhej. Posledné prípady terorizmu v Európe nás zrejme prinútia zvýšiť úroveň bezpečnosti v niektorých oblastiach na úkor individuálnej slobody.
Mayová sa zmienila o nevyhnutnosti viac sa zamerať na kybernetický priestor, ktorý je zneužívaný na šírenie nenávisti a výmenu nebezpečných informácií medzi radikálmi.
Toto si treba oveľa viac všímať celosvetovo, platí to nielen z britského pohľadu. Kybernetický priestor je zneužívaný, ako ste povedali, pričom či už teroristi, alebo neonacisti ho využívajú na sebavzdelávanie v oblasti, v ktorej sa pohybujú. Zároveň podnecujú extrémizmus medzi ostatnými, čo nemožno podceňovať. Usudzujem, že Mayová mala na mysli viacero vecí.
Konkrétne?
Sociálne siete, extrémistické webové stránky, rovnako však aj rôzne podoby kryptovanej, čiže zabezpečenej, komunikácie na internete, ktorú používajú spomínané nebezpečné skupiny. Ide o to, či spoločnosti, ktoré prevádzkujú kryptovanú výmenu informácií medzi užívateľmi, majú umožniť spravodajským službám vstup do nej. Niekto môže namietať, že sa to môže zneužiť proti normálnym občanom, ale hrozby terorizmu asi posunú túto debatu inam.
Paríž, Nice, Brusel, Berlín, Manchester, Londýn… Niekoľko európskych miest, kde v niektorých došlo k opakovaným atentátom. Už je toho priveľa.
Európa zažila veľa teroristických útokov v posledných rokoch, takže evidentne treba urobiť niečo viac, ako sa vykonalo doteraz. Samozrejme, že nič nedokáže lepšie pomôcť v boji proti terorizmu a rôznym formám extrémizmu, ako je nasadzovanie operatívy spravodajských a policajných zložiek. Súvisí to s tým, ako vieme vycvičiť ľudí do týchto činností a ako sú členské štáty EÚ aj NATO ochotné podeliť sa s ostatnými o svoje spravodajské informácie. Aj únia, aj aliancia majú rôzne spravodajské výbory, kde si vymieňajú určité citlivé poznatky, ale máloktorá krajina, ktorá má vynikajúci zdroj infiltrovaný do teroristickej organizácie, chce riskovať, že by ho ohrozila možným vyzradením dôležitých správ. To je dôvod, pre ktorý výmena informácií nie je úplná.
Ide o to, či spoločnosti, ktoré prevádzkujú kryptovanú výmenu informácií medzi užívateľmi, majú umožniť spravodajským službám vstup do nej.
Zrejme sa nedá presne porovnávať bezpečnostné prostredie v Európe a v Izraeli, ale môžu sa európske štáty niečo naučiť od tejto krajiny v predchádzaní teroristickým hrozbám?
Je pravda, že Izrael má vynikajúcu expertízu v boji proti terorizmu. Izraelčania disponujú skúsenosťami získanými z niekoľkých desaťročí. Európa bude musieť realizovať viacero opatrení, ktoré Izrael prijal v uplynulých desaťročiach, aby zabránil teroristickému útoku alebo znížil mieru nebezpečenstva. Ja už nejaký čas hovorím o izraelizácii bezpečnostného prostredia v Európe. Izraelská tajná služba sa dokáže perfektne infiltrovať do teroristických skupín, takže Európania sa musia priučiť ich postupu. Izrael je pritom krajina, ktorá sa vie podeliť o cenné poznatky, ale, žiaľ, nedávno sme boli svedkami úniku informácií v USA (keď z Bieleho domu unikla správa, že teroristi by mohli vyhodiť do vzduchu lietadlá pomocou notebookov na palube, pozn. red.).
Dá sa konkretizovať, v čom by sa európske štáty mali poučiť od Izraelčanov?
V Izraeli sa používa množstvo taktík a techník, ktoré bežný človek ani nepostrehne. Sú to napríklad sofistikované zariadenia, ktoré slúžia na zabránenie vstupu do určitých priestorov, ale sú určené na monitorovanie. Spomenúť sa dá aj to, čo síce slúži aj ako lavička na sedenie, ale predovšetkým, je taká pevná, že by zabránila prieniku auta s naloženými výbušninami. Ide aj o automatické, už vžité, postupy v izraelskej spoločnosti v prípade atentátu – či už viditeľne tesne pred jeho spáchaním, alebo v prípade uskutočneného útoku. Obyvatelia v tejto súvislosti vedia, ako sa majú správať. Je to otázka výchovy odmalička v Izraeli a vôbec nie som proti tomu, aby sa na Slovensku zaviedla do škôl branná výchova. Keby sa obnovil tento predmet, jeho obsahom by malo byť aj to, ako sa správať v prípade teroristického útoku. Človek predsa nikdy nevie, čo sa mu môže stať v zahraničí alebo, nedajbože, aj na Slovensku.