Minulý týždeň však ukázal, aká je bezpečnostná situácia v Afganistane krehká. Útok v Kábule si vyžiadal viac ako 100 mŕtvych a stovky zranených. Taliban tvrdí, že masakru nespáchal. V radikálnom hnutí je však viacero frakcií a v krajine pôsobia aj iné teroristické organizácie.
V súčasnosti je v Afganistane viac ako 13-tisíc vojakov Severoatlantickej aliancie v rámci operácie Resolute support (Rozhodná sloboda). Ide v prvom rade o výcvikovú a podpornú misiu pre miestne sily. V Afganistane je aj približne 50 Slovákov. Americké vojská vstúpili s podporou medzinárodnej koalície do krajiny na základe rezolúcie OSN ešte na jeseň 2001. Miestny talibanský režim vtedy odmietol vydať strojcov útokov z 11. septembra, medzi nimi aj vtedajšieho šéfa Al-Kajdá Usamu bin Ládina.
Vojna trvá viac ako 15 rokov. "Ešte sme nerozhodli o tom, koľko vojakov budeme mať v Afganistane v roku 2018. Všetci spojenci podporujú pokračovanie operácie Resolute support. Niektorí oznámili, že sú ochotní vyslať viac vojakov,“ uviedol po schôdzke NATO 25. mája generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.
Podľa neho je súčasťou misie zlepšenie a posilnenie kapacity národných síl v boji Talibanom a ďalšími teroristickými skupinami. "Obzvlášť dôležitá je spolupráca s miestnymi špeciálnymi jednotkami. Pomáhame tiež vytvárať afganské letecké sily, čo je kľúčové pre boj v krajine. Nikdy sme nehovorili, že situácia v Afganistane je jednoduchá. Je zložitá. Budeme svedkami ďalšieho násilia, výziev a mnohých stále nevyriešených problémov. Postupujeme však v budovaní silnej afganskej národnej armády a bezpečnostných síl,“ vyhlásil Stoltenberg.
"Existujú rôzne odhady, koľko územia Afganistanu kontroluje vláda. Ja by som povedala, že približne 20 až 30 percent má pod palcom Taliban. Do 40 percent kontroluje vláda a na zvyšnom území sa bojuje,“ reagovala pre Pravdu Emily Winterbothamová, odborníčka na Afganistan z londýnskeho bezpečnostného inštitútu RUSI. "Na poslednej schôdzke NATO mnohí ľudia očakávali, že americký prezident Donald Trump ohlási vyslanie okolo päťtisíc vojakov do Afganistanu. Nestalo sa to. V Afganistane sme mali už aj 100-tisíc. Nemyslím si, že by sme mali posielať do krajiny opäť obrovské množstvo vojakov. Poslať však niekoľko tisíc sa vníma ako morálna vzpruha, “ tvrdí Winterbothamová a pripomína, že počet civilných obetí v krajine je najvyšší od roku 2009.
"Z vojenského pohľadu dáva viac jednotiek zmysel. Ak sa na to pozeráme z krátkodobého taktického hľadiska, potrebujeme najmä špeciálne jednotky, ktoré by pomohli v boji, ako bola ofenzíva proti teroristickej organizácii Islamský štát (IS) vlani v júli,“ uviedol pre Pravdu odborník na Afganistan Jorrit Kamminga z Holandského inštitútu pre medzinárodne vzťahy – Clingendael.
Odborník však kladie otázku, či viac vojakov bude znamenať udržanie aspoň doterajšieho stavu a či to povedie k tomu, že sa nájde priestor pre politické riešenie. "Toto je diskusia, ktorú potrebujeme. Aby sme dostali aspoň časti Talibanu za rokovací stôl. Nie je na to jednoduchá odpoveď. Vieme však, že keď budú frakcie radikálov silnejšie, ťažko ich dostaneme na rokovania,“ tvrdí Kamminga.
Na druhej strane je však vyslanie ďalších vojakov aj cesta v bludnom kruhu. Naznačuje to analytik David Isby, ktorý napísal knihu Afganistan: Cintorín impérií.
"Potrebujeme v Afganistane rôzne vojenské spôsobilosti, napríklad aj zlepšenie možností evakuovať zranených. Posilnenie jednotiek je však vodou na mlyn tvrdeniu Talibanu, že vláda v Kábule je výtvorom cudzích síl a že je to radikálne hnutie, ktoré v skutočnosti reprezentuje afganský nacionalizmus a náboženstvo,“ pripomenul Isby pre Pravdu.