Podstata terorizmu je stále fyzického charakteru, ako sme boli najnovšie svedkami pri masakrách v Manchestri a Londýne. Tak ako sa bezpečnostné zložky snažia zlepšiť svoje postupy, tak sa ich zase teroristi pokúšajú obísť.
"Vždy budeme mať debatu o bezpečnostných opatreniach. Musíme však brať do úvahy, že teroristi sú ľudia. A väčšina ľudí má schopnosť vyrovnať sa s prekážkami, ktoré im zabraňujú v činoch,“ uviedol pre Pravdu James Forest, profesor bezpečnostných štúdií na Massachusettskej univerzite v Lowelli.
Nezodpovedané otázky
Platí tu klasické klišé. Bezpečnostné služby musia uspieť vždy, aby sa nič nestalo. Teroristom stačí, keď sú úspešní raz a nasleduje tragédia. "Naša schopnosť to zvládnuť je limitovaná bezpečnostnými opatreniami na verejných miestach, sledovaním a monitorovaním podozrivých osôb, zbieraním a analýzou spravodajských informácií a bdelosťou pri odhaľovaní zmien správania sa ľudí pri radikalizácii,“ vysvetľuje Forest.
"Vidíme tendenciu vytvárať z každého teroristického útoku nejaký trend. Snažiť sa pochopiť, čo to znamená pre budúcnosť. Ale ja argumentujem, že momentálne je schéma útokov v Británii taká, že neexistuje žiadna schéma,“ reagoval pre Pravdu Steve Hewitt, bezpečnostný expert z Birminghamskej univerzity. "Vyzeralo to tak, že ideme smerom k pomerne málo sofistikovaným útokom osamelých vlkov. Bombový atentát v Manchestri nás vrátil späť do 7. júla 2005 (samovražední útočníci vtedy zabili v britskej metropole 52 ľudí, pozn. red.),“ pripomenul Hewitt.
Sobotný útok bol zase akousi kombináciou. Teroristi vrazili do ľudí autom a bodali ich, čiže použili „lacnú“ taktiku. Ale boli viacerí, čo svedčí o spoločnom plánovaní a radikalizácii a nedá sa vylúčiť, že boli súčasťou väčšej skupiny.
"Práca bezpečnostných zložiek je teraz oveľa zložitejšia. Už dlho si uvedomujeme, že teroristickým útokom sa nedá zabrániť. Hrozba je príliš veľká a najmä osamelých vlkov je veľmi ťažké zastaviť. Ako zastavíme radikalizáciu? Prečo sú ľudia z našich spoločností ochotní zabíjať spoluobčanov? Na tieto otázky neexistuje jednoduchá odpoveď, čo v minulosti priznala aj tajná služba MI5. Takže hrozba bude pokračovať,“ predpovedá Hewitt.
Spojenie svetov
Po útoku v Londýne, ktorý si vyžiadal sedem mŕtvych a desiatky zranených, britská premiérka Theresa Mayová hovorí aj o novej regulácii internetu vzhľadom na online radikalizáciu a nemožnosť bezpečnostných zložiek zachytiť komunikáciu radikálov.
"Keď sa z historického hľadiska pozrieme na prípady, ktoré viedli k útokom, tak nájdeme len minimum prípadov, že išlo o ľudí, ktorí sa radikalizovali sami na internete. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že radikalizácia je sociálny a interaktívny proces,“ reagoval pre Pravdu Petter Nesser, autor knihy Islamistický terorizmus v Európe.
Odborník z Nórskeho inštitútu pre obranný výskum pripomína, že dnes džihádisti, tak ako väčšina ľudí, komunikujú najmä na online. Ale priamy osobný kontakt je mimoriadne dôležitý.
"Je veľa dôvodov na to, prečo sa ľudia radikalizujú. Cítia pocit krivdy, majú sociálne problémy, je im blízka nejaká ideológia. Keď sa radikáli dostanú do džihádistickej komunity, všetko je o extrémistickej podobe islamu. Je to debata, čo je na základe radikálnej interpretácie správne a čo si to vyžaduje. Pôsobenie v takejto komunite je založené na dôvere. Ľudia sa stretávajú, majú vlastné rituály, počúvajú nejakého lídra, ktorý vysvetľuje veci. Toto je oveľa intenzívnejšie, ak ste týmto ľuďom tvárou v tvár, nie iba online,“ vysvetľuje Nesser. "Takže, ako som povedal, samoradikalizácia na internete vedúca k útokom je takmer neexistujúci fenomén. No s technológiami, ktoré umožňujú lepšiu komunikáciu, možno vstupujeme do novej éry,“ povedal odborník.
Podľa Nessera je problémom, ak extrémistické skupiny voľne vystupujú na verejnosti aj v internetovom priestore. Odborník sa tiež prikláňa k tomu, aby bezpečnostné zložky mali ľahší prístup k online komunikácii podozrivých. "Je to vždy dilema. Každé bezpečnostné opatrenie má aj následky. Je to politická otázka. A tiež otázka toho, akú spoločnosť chceme. Ale, ak je cieľom odvrátiť útoky, potrebujeme lepšie sledovať komunikáciu. To je jednoducho fakt. A potom je tu otázka, ako ďaleko chceme zájsť a čo sme ochotní obetovať,“ pripomenul Nesser.
Trojhlavé monštrum
Z pohľadu radikalizácie sa uvidí, aký budú mať vplyv na svet extrémistov neúspechy Islamského štátu (IS ) v Iraku a Sýrii. Teroristická organizácia tam stráca územie. Príkladom je boj o Mosul v Iraku či chystaná ofenzíva proti sýrskemu mestu Rakká, čo je akési hlavné mesto IS. "Islamský štát volám trojhlavé monštrum. Jeho jadro je fyzicky prítomné v Iraku a Sýrii, aj keď mnoho bojovníkov IS prišlo zo zahraničia. Druhá hlava monštra sú saláfisticko-džihádistické organizácie po svete, ktoré tvrdia, že chcú byť súčasťou kalifátu. IS ich prijal a vytvoril si svoje provincie. A treťou hlavou je globálna sieť,“ povedal na nedávnej konferencii Globsec pre Pravdu John Allen, generál vo výslužbe, ktorý bol špeciálnym vyslancom prezidenta Baracka Obamu pre globálnu koalíciu pre boj s teroristickou organizáciou Islamský štát (IS). "Porazíme IS v Mosule, v Rakká, na Sinaji či v Afganistane. Ale väčšou hrozbou pre vašu či moju rodinu je globálna teroristická sieť. IS ničíme na Blízkom východe, ale zahraniční bojovníci sa vrátia. Musíme sa na to pripraviť,“ vyhlásil Allen.