Informovali o ňom prevzatou správou agentúry MTI, bez vlastného komentára. Maďarský politický analytik Zoltán Kiszelly si myslí, že išlo skôr o odkaz pre domáce publikum pred budúcoročnými voľbami, než o signál do zahraničia. „Vláda Viktora Orbána má záujem o zachovanie súčasných veľmi dobrých vzťahov s Bratislavou i Prahou,“ povedal pre Pravdu.
Foto: SITA/AP, Bela Szandelszky
Štátny tajomník Árpád János Potápi, ktorý na úrade vlády zodpovedá za národnú politiku, v pondelok na spomienkovom podujatí k sedemdesiatemu výročiu odsunu desaťtisícov Maďarov z povojnového Československa, predniesol bojovnú reč.
„Všetkými silami budeme bojovať za zrušenie Benešových dekrétov, ktoré deklarujú zbavenie práv maďarstva žijúceho na Felvidéku (Hornej zemi),“ vyhlásil; na označenie Slovenska pritom použil historické pomenovanie severných oblastí Uhorska. „Pamiatka obetí deportácií nás zaväzuje, aby sme plameň spolupatričnosti maďarského národa roztrhnutého hranicami odovzdali nasledujúcim generáciám,“ dodal.
Pod bojom všetkými silami netreba rozumieť konfrontáciu so susedmi. Do nej sa Orbánova vláda určite nepustí.Maďarský politický analytik Zoltán Kiszelly
Potápi pripomenul, že v rámci výmeny obyvateľstva v rokoch 1947 a 1948 sa zo Slovenska do Maďarska presídlilo 23-tisíc maďarských rodín, dohromady takmer stotisíc ľudí. Celkovo v prvých piatich povojnových rokoch podľa neho Československo opustilo bezmála 150-tisíc Maďarov.
„Stali sa bezdomovcami vo vlastnej vlasti, obeťami diabolského plánu, ktorý hľadal zodpovedných medzi nevinnými,“ vyhlásil štátny tajomník, ktorý poďakoval tomu dva a pol miliónu krajanov v Karpatskej kotline, ktorí sa udržali na svojej rodnej hrude a „strážia našu niekdajšiu krajinu“. Čo znamená bojovať za zrušenie Benešových dekrétov všetkými silami? A nevrazí to klin medzi krajiny visegrádskej štvorky (V4)?
Bojovnejšia rétorika tradične patrí ku Dňu národnej spolupatričnosti. Ním si Maďari v nedeľu znova pripomenuli výročie Trianonskej zmluvy, ktorá v roku 1920 spečatila rozpad Uhorska. „Pod bojom všetkými silami netreba rozumieť konfrontáciu so susedmi. Do nej sa Orbánova vláda určite nepustí,“ myslí si Kiszelly.
Maďarsko si podľa neho zvolilo právnu cestu. Pokúša sa princíp kolektívnej viny napadnúť v Európskom parlamente, prípadne na európskych súdoch. „Táto iniciatíva je však momentálne uspatá. Nik sa s tým osobitne neponáhľa. Brusel zjavne nemá záujem otvárať staré rany. A ani Berlín, bez podpory ktorého je nepravdepodobné, aby sa v tejto otázke v dohľadnom čase zrodilo rozhodnutie európskych inštitúcií,“ usudzuje analytik.
Všetkými silami budeme bojovať za zrušenie Benešových dekrétov, ktoré deklarujú zbavenie práv maďarstva žijúceho na Felvidéku.Štátny tajomník Árpád János Potápi
„Slovensko a Česko sa pevne pridŕžajú postoja, že Benešove dekréty nemožno znova otvárať, lebo sú súčasťou povojnového usporiadania. Z hľadiska efektivity preto nejaký tlak zo strany Maďarska považujem za neaktuálny. Potápi to podľa mňa povedal len preto, aby vládna strana odkázala voličom, že bojuje za záujmy Maďarov,“ nazdáva sa Kiszelly.
Maďarsko podľa analytika názorovo blízkeho k Orbánovej vláde rozhodne nechce riskovať konflikt so spojencami z V4. „Budapešť a Varšava sa síce v otázke suverenity púšťajú do konfrontačnejšej politiky voči Bruselu ako Bratislava či Praha, reči o črtajúcom sa rozdelení na V2 a V2 sú ale podľa mňa prehnané. Visegrádska štvorka má spoločné záujmy v mnohých otázkach vrátane migrácie i eurofondov. Spoločnými silami má väčšiu šancu ich presadzovať. Od Budapešti preto netreba očakávať bojovné forsírovanie témy zrušenia Benešových dekrétov,“ predpovedá Kiszelly.