Theresa Mayová, ktorá si predčasnými voľbami chcela posilniť mandát pre rokovania o brexitu, síce voľby vyhrala, ale potrebnú väčšinu v snemovni nezíska.
- Šesťdesiatročná Mayová má povesť serióznej a tvrdo pracujúcej političky, ktorá sa vyhýba intrigám a kalkuluom. Zrejme práve tieto vlastnosti ju vyniesli na pozíciu premiérky a šéfky konzervatívcov po minuloročnom hlasovaní Britov o vystúpení z únie.
- Pred brexitom svoj názor dlho nevyslovila a nakoniec sa priklonila k stúpencom zotrvania Británie v únii. Výsledky referenda však brala vážne: „Brexit znamená brexit,“ povedala stroho po hlasovaní.
- Najprv niekoľkokrát odmietla možnosť usporiadania predčasných volieb, ale tento rok 18. apríla vyhlásila ich termín na 8. júna. Svoj krok zdôvodnila nejednotou parlamentu v otázkach pripravovaného odchodu Británie z EÚ a potrebou získať silnú podporu pre svoj postoj k vyjednávaniu o brexite.
- O političke pôvodom z juhoanglického Eastbourne je známe, že si stojí za tým, čo povie, napriek kritike. V tom pripomína nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, s ktorou ju spája aj podobné rodinné zázemie. Obe ženy sú dcérami evanjelických pastorov.
- Vytrvalá ministerka vnútra a schopná úradníčka je podľa svojich spolupracovníkov „tvrdá ako oceľ“. Vo svojej strane patrila k frakcii modernizátora hovoriacich o potrebe zmeniť politiku konzervatívcov smerom k väčšiemu zastúpeniu menšín a žien.
- Vedenie ministerstva vnútra prevzala v máji 2010 a zostala tam aj po voľbách v roku 2015. Hneď prvý mesiac vo funkcii prešla po streľbe v grófstve Cumbria, pri ktorej zahynulo 13 ľudí, prvou veľkou zaťažkávacou skúškou.
- V auguste 2011 musela čeliť najhoršiemu pouličnému násiliu od 80. rokov v Londýne a priebežne sa potýkala s migračnou krízou. Na rokovaniach EÚ vždy obhajovala politiku svojej vlády, ktorá bola proti rozdeleniu utečencov do krajín únie podľa kvót. Kritiku úniových predstaviteľov vyvolali v roku 2015 jej výroky, že utečenci zachytení na mori by mali byť vratení späť aj proti ich vôli.
- Naopak uznanie zožali niektoré jej rozhodnutia – keď odmietla vydať do USA Garyho McKinnona, Brita vineného z hackerstva. Alebo keď naopak do Jordánska vydala kontroverzného kazateľa abú Katada.
- Mayová sa narodila 1. októbra 1956 čoby Theresa Brasierová, rodičia vzápätí presídlili do Oxfordshire. Budúca ministerka vnútra vyštudovala geografiu na Oxforde. Vtedy sa zoznámila so svojím manželom Philipom, teraz investičným bankárom, a to na tanečnej párty pre študentov. Pár zoznámila ich spoločná kamarátka – študentka na výmennom pobyte Bénazír Bhuttová, neskoršia premiérka Pakistanu, zavraždená v roku 2007.
- V 70. a 80. rokoch Mayová pracovala vo finančníctve, napríklad v centrálnej banke. V rokoch 1986 až 1994 bola členkou mestskej rady v jednom z londýnskych obvodov.
- V roku 1997 ju zvolili do parlamentu, v rokoch 2002 až 2003 bola ako prvá žena v histórii výkonnú predsedníčkou Konzervatívnej strany. Pôsobila v niekoľkých tieňových vládach.
- Vedenie Konzervatívnej strany ju vyhlásilo za svoju predsedníčku 11. júla 2016.
- Na verejnosti sa Mayová údajne prezentuje podobným štýlom obliekania ako jej predchodkyňa Margaret Thatcherová, potrpí si však na extravagantná obuv. Od roku 1980 je vydatá, deti nemá.
- „Viem, že nie som nápadná politička. Neorganizujeme výpravy do televíznych štúdií. Neohováram ostatných pri obede ani nepopíjam v parlamentnom bare,“ uviedla raz. Ale možno práve to je jej devíza.
- Rovnako ako jej krédo, ako sa vysporiadať so životnými ťažkosťami. Keď v roku 2013 vyšlo najavo, že trpí ťažkou formou cukrovky, ktorá vyžaduje každodenný prísun inzulínových injekcií, uviedla, že si povedala: „Prijmi to a vysporiadaj sa s tým.“