„Celkom vážne si o ňom myslím, že bol výtvorom nejakej nečistej sily,“ vyznala sa svojho času pre Pravdu. Na takmer až mystickú nenávisť k diktátorovi mala pádny dôvod. Práve jeho vinou sa o žene, ktorá ju priviedla na svet, dozvedela až takmer ako dospelá.
Julia Chruščovová, intelektuálka, novinárka a divadelná dramaturgička, ktorá sa priatelila s kultovými postavami umenia, ako boli pesničkár Vladimir Vysockij a básnik Jevgenij Jevtušenko, tragicky zahynula. Neďaleko jej bydliska v Moskve ju vo štvrtok zrazil prímestský vlak.
Julia sa narodila Chruščovovmu synovi Leonidovi a jeho manželke Ľubov v roku 1940. Vtedy ešte nič nenaznačovalo, ako dramaticky sa mladej rodine zvrtne osud. Nikita Chruščov bol jedným z najmocnejších mužov Sovietskeho zväzu, šéfoval komunistom na Ukrajine. Potom však vypukla vojna. Vojenský pilot Leonid sa na jar 1943 z jedného z bojových letov nevrátil. A mesiac nato bezpečnosť odviedla jeho ženu.
Julia bola ešte veľmi malá, keď si ju starí rodičia osvojili. Hoci úradne ju neadoptovali, vychovávali ju ako vlastnú. „Oslovovala som ich ocko a mama. Tak som to cítila. Ľube, keď som ju neskôr spoznala, som hovorila Ľuba,“ vysvetlila.
O svojej biologickej matke nič nevedela. Celé detstvo nemala ani jej fotku. „Nad posteľou mi visel portrét mladého človeka. Bol veľmi pekný. Vedela som, že je to môj skutočný otec, ktorý padol vo vojne. O Ľube doma nepadlo ani slovo. Predpokladala som, že tiež zomrela, ale nepýtala som sa.“
Chruščovovci mali svoje prísne strážené tajomstvo. Prispôsobiť sa mu museli aj deti. „Nijaké zbytočné otázky. Čo nám povedali, s tým sme sa museli uspokojiť. To bol poriadok, ktorý zaviedla mama,“ spomínala Julia pre Pravdu a mala na mysli babku.
„Z jej strany to bol pud sebazáchovy, aby sa deti v škole či niekde vonku nepreriekli. Taká bola doba.“ Osvojená vnučka sa však na domáce pomery nesťažovala: „Chodili sme s rodičmi do divadla, na lyžovačky. Všetko bolo ako v iných rodinách. Až na to ticho.“
Podľa posledného žijúceho súrodenca Julie, či presnejšie jej strýka, opatrnosť rodičov nebola prehnaná. „K zatknutým príbuzným sa vtedy nik nepriznával,“ povedal pre Pravdu Sergej Chruščov.
„Ten, kto by sa odvážil protestovať, by dopadol ako oni. Mlčal aj ten, komu zabili otca, matku, brata či sestru. Všetci mlčali. A diskutovať v našej rodine, ktorá bola tak na očiach, bolo ešte nebezpečnejšie ako v inej,“ opísal niekdajšie pomery profesor žijúci v Amerike. Ani on, ani jeho staršia sestra Rada Adžubejová, ktorá zomrela vlani, nevedeli presný dôvod, prečo Leonidovu ženu zatkli.
„Leonidova manželka bola pôvodom Nemka. A Nemcov po vypuknutí vojny bez opýtania posielali do táborov. Napokon, existovalo aj nariadenie Stalina, že ak bol vojak nezvestný, tak jeho príbuzných treba poslať do vyhnanstva,“ spomínala pre Pravdu Adžubejová.
Bolo vedľajšie, že podľa svedkov zostrelenie lietadla Leonid nemohol prežiť a neskončil preto v zajatí. „Podstatné pre Stalina bolo, aby mal na Chruščova kompromitujúci materiál, s ktorým by ho držal v hrsti,“ dodala.
„Stalin si z každej vysokopostavenej rodiny niekoho bral. Dal uväzniť manželky Molotova i Kalinina,“ pripomínala Julia. S biologickou mamou sa zoznámila až v roku 1956, keď sa Ľubov Sizychová po prepustení z kazachstanského vyhnanstva usadila v Kyjeve.
"Spoznala som ju až ako vysokoškoláčka. Bola nesmierne statočná, zocelená gulagmi. Nezatrpkla a Nikitovi Sergejevičovi nič nevyčítala, chápala, že nič nemohol spraviť " spomínala Julia. Odvtedy sa často navštevovali až do roku 2014, keď jej biologická mama vo veku 101 rokov zomrela.