„Čokoľvek, čo Rusko môže so súhlasom zúčastnených strán urobiť, čokoľvek, o čo majú tieto strany záujem, aj urobíme,“ vyhlásil Lavrov po sobotňajšom stretnutí so šéfom katarskej diplomacie Muhammadom bin Abdulrahmanom as-Sáním v Moskve.
As-Sáního cesta do Moskvy je ďalším prekvapivým zvratom v kríze okolo Kataru, ktorý začiatkom týždňa päť blízkovýchodných krajín obvinilo z podpory extrémizmu a terorizmu a prerušilo s ním vzťahy.
Katarskí predstavitelia pritom ešte v stredu z vyvolania sporu obviňovali neznámych hackerov, ktorí sa nabúrali do štátnej tlačovej agentúry. Katarské oficiálne miesta síce neinformovali, odkiaľ títo hackeri pochádzajú a čo bolo ich úmyslom, ale televízia CNN neskôr uviedla, že podozrivé je Rusko.
Na tieto správy ešte v stredu reagoval aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý akékoľvek vmiešavanie sa do záležitostí Kataru poprel a posťažoval sa, že všetko zlé, čo sa v poslednom čase na svete deje, zvaľujú automaticky na Rusko. Putin v stredu telefonoval aj s katarským emirom Tamímom ibn Hamad as-Sáním a apeloval na to, aby sa kríza riešila prostredníctvom dialógu.
Rozporuplné signály v súvislosti s touto kauzou vysiela aj Washington. V piatok najprv americký minister zahraničných vecí Rex Tillerson apeloval na štáty Perzského zálivu, aby blokádu Kataru ukončili, zatiaľ čo pár hodín nato už prezident Donald Trump obvinili Katar z podpory terorizmu. Krajina „bola historicky sponzorom terorizmu na veľmi vysokej úrovni,“ vyhlásil Trump v Bielom dome a dodal, že financovanie terorizmu „musí skončiť“.
Katar obvinili z podpory terorizmu v krátkom slede po sebe Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt, Bahrajn a Jemen. Katar má podľa nich podporovať teroristické skupiny po celom Blízkom východe, vrátane palestínskeho Hamasu či buniek napojených na al-Kájdu. Všetkých päť krajín zároveň zmrazilo s Katarom akékoľvek obchodné vzťahy.