Macronovo hnutie zvíťazilo v prvom kole volieb

Hnutie Republika vpred (La République en marche, REM) prezidenta Emmanuela Macrona získalo v prvom kole francúzskych parlamentných volieb 28,21 percenta hlasov. Informovalo o tom francúzske ministerstvo vnútra.

11.06.2017 08:39 , aktualizované: 12.06.2017 02:21
Emmanuel Macron Foto: ,
Ovládne Macronova strana aj parlamentné voľby?
debata (38)

Nasledujú Republikáni, ktorí dostali 15,77 percenta hlasov, ďalej Národný front (FN) pod vedením Marine Le Penovej s výsledkom 13,2 percenta. Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona zaujalo 11,02 percent voličov, Socialistická strana má 7,44 percenta, Zelení získali 4,3 percenta, MoDem (Demokratické hnutie) 4,11 percenta, Komunistická strana má 2,72 percenta.

Volebná účasť bola rekordne nízka, dosiahla 48,71 percenta.

Macronove hnutie so spojencami z centristickej formácie MoDem dosiahlo 32,32 percenta. V Národnom zhromaždení, ktoré má 577 kresiel, by Macron so svojimi ľuďmi mohol po druhom kole obsadiť až 445 miest. Porazení konzervatívci a socialisti varujú pred monopolom moci.

Po druhom kole volieb, ktoré je naplánované na budúcu nedeľu, by republikáni mohli obsadiť 80 až 100 parlamentných miest, socialisti 30 až 40 kresiel, krajná ľavica desať až 20 a Národný front by mal mať štyri, nanajvýš desať mandátov.

Premiér Édouard Philippe už po oznámení odhadov sľúbil voličom razantné reformy a vyhlásil, že „Francúzsko je späť“. Silný výsledok Macronovho hnutia v prvom kole ukazuje, že Francúzi podporujú jeho prvé kroky na svetovej i domácej scéne, povedal predseda vlády.

Postúpili ministri aj LePenová

Niektorí z najvýznamnejších ministrov vlády prezidenta Emmanuela Macrona postúpili do druhého volebného kola, ktoré sa bude konať o týždeň. Voľby už majú aj prvých porazených, do druhého kola sa nedostal šéf socialistov Jean-Christophe Cambadélis ani ich bývalý prezidentský kandidát Benoît Hamon.

Macronov minister financií Bruno Le Maire získal vo svojom okrsku v Normandii viac ako 45 percent hlasov, minister bytovej výstavby Richard Ferrand mal v Bretónsku podporu 34 percent voličov. Vládny hovorca Christophe Castanera vo svojom obvode vyhral so 44 percentami hlasov. Všetci majú dobrú šancu v druhom kole uspieť.

Vodkyňa Národného frontu (FN) Marine Le Penová získala takisto 44 percent hlasov, zatiaľ čo kandidát REM v jej obvode dostal podporu len 17 percent.

Cambadélis, ktorý kandidoval na predmestí Paríža, bol poslancom od roku 1997 ale teraz snemovňu opúšťa. Stal sa obeťou volebného krachu socialistov, ktorí už v prvom kole stratili šancu na obhajobu desiatok poslaneckých kresiel. Neuspel ani bývalý socialistický kandidát na funkciu francúzskeho prezidenta Hamon.

Bývalý socialistický premiér Manuel Valls, naopak, do druhého kola postúpil. Ďalej ide aj vodca krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon.

Tradičné politické strany zrejme v parlamentných voľbách výrazne stratia. Katastrofálne výsledky zaznamenali socialisti, ktorí mali doteraz v parlamente 314 poslancov. Po druhom kole ich ale môžu mať nanajvýš 35. Konzervatívci mali v doterajšom parlamente 215 kresiel, skončia ale zrejme sa 130.

Le Penová nie je spokojná s výsledkami volieb

Marine Le Penová označila účasť v prvom kole francúzskych parlamentných volieb za katastroficky nízku. Politička zároveň vyzvala ľudí, aby išli voliť v druhom kole, ktoré sa bude konať v nedeľu 18. júna. Chce tak získať pre svoju stranu Národný front (FN) viac ako 14 percent. Štyridsaťosemročná rodáčka z Neuilly-sur-Seine dúfa, že víťaz prvého kola, ktorým je hnutie Republika vpred (La République en marche) prezidenta Emmanuela Macrona, bude mať silnú opozíciu.

Rovnako pritom zmýšľa aj líder Republikánov Francois Baroin, ktorý chce, aby na základe výsledkov druhého kola vznikla silná opozícia voči hnutiu Republika vpred.

Francúzsky premiér Édouard Philippe po zverejnení doterajších výsledkov vyhlásil, že „Francúzsko je späť“. Podľa neho voliči dali jasne najavo, že si želajú „parlament s novou tvárou“. Poďakoval sa tiež bezpečnostným zložkám za dozor počas dnešných volieb.

Favoritom volieb bola Macronova strana

Hnutie Republika vpred (La République en marche) prezidenta Emmanuela Macrona bola výrazným favoritom parlamentných volieb.

To napokon vo Francúzsku ani nie je zvykom. Taktiež nebýva zvykom, že by parlament ovládla iná strana ako tá, z ktorej pochádza alebo ktorá nominovala aktuálneho prezidenta. Naposledy bola takáto situácia v rokoch 1997 až 2002, čo vtedajší prezident Jacques Chirac označoval za stav „paralýzy“.

Macronovo hnutie Republika vpred, do začiatku mája známe pod názvom Vpred!, ide do parlamentných volieb s netradičnou kandidátkou. Viac ako polovica jeho kandidátov vzišla z prostredia občianskej spoločnosti a nikdy predtým nevykonávala verejnú funkciu. Z celkového počtu 428 kandidátov je 214 žien a 214 mužov.

Striktnými pravidlami na výber kandidátov hnutie odôvodnilo aj rozhodnutie nezahrnúť na kandidátku bývalého socialistického premiéra Manuela Vallsa, ktorý vyhlásil, že Socialistická strana (PS) je už mŕtva a v parlamentných voľbách chce kandidovať za Macronovo hnutie. Predseda nominačného výboru strany Jean-Paul Delevoye však vzápätí vyhlásil, že Valls nespĺňa kritériá, keďže „má za sebou už tri poslanecké mandáty“. Republika vpred sa nakoniec rozhodla, že v obvode, za ktorý bude Valls kandidovať, proti nemu aspoň nepostaví žiadneho protikandidáta.

V domovskej Socialistickej strane Valls svojím rozhodnutím vzbudil búrku nevôle. Stranícki kolegovia ho obvinili, že stranu opúšťa preto, lebo nedokázal zvíťaziť v jej primárkach pred prezidentskými voľbami. Nomináciu na jeho úkor získal Benoit Hamon, ktorý v prezidentských voľbách nakoniec úplne pohorel a skončil až piaty so ziskom šiestich percent hlasov. Bol to najhorší výsledok socialistov od roku 1969.

„Staré strany umierajú alebo sú už mŕtve. Ale mne to nie je ľúto. Prajem si, aby vyhral Emmanuel Macron, aby vytvoril vládu a získal väčšinu,“ vyhlásil Valls. „Ak chcú niektorí odísť, nech tak spravia a nech nás nechajú pracovať,“ odkázal mu vzápätí súčasný líder PS Jean-Christophe Cambadélis. Ani hnutie nového francúzskeho prezidenta nebolo Vallsovou podporou nadšené. Macron mu hneď cez médiá odkázal, že si síce jeho podporu váži, ale neráta s ním na žiadnu vysokú pozíciu, keďže chce postaviť svoju vládu predovšetkým na ľuďoch nezaťažených doterajším pôsobením v politike.

Le Penovej sa rozplynul sen

Ešte komplikovanejším dilemám čelí Macronova protikandidátka z prezidentských volieb Marine Le Penová, na ktorej stranu Národný front (FN) ťažko doľahla nielen jej porážka, ale aj séria ďalších udalostí vrátane nedávneho rozhodnutia Marion Maréchal-Le Penovej, netere súčasnej šéfky FN, opustiť politickú scénu.

Práve s ňou sa totiž spájali nádeje časti straníkov, najmä tých, ktorým pripadajú vyhlásenia Marine Le Penovej príliš umiernené a privítali by návrat ostrejšieho štýlu, akým bol známy jej otec a zakladateľ strany Jean-Marie Le Pen.

V každom prípade sa aspoň dočasne rozplynuli Le Penovej sny, že zo strany vytvorí hlavnú opozičnú silu v krajine. V parlamentných voľbách by Národný front mal podľa prieskumov skončiť až na piatom mieste. Stranu rozdeľuje najnovšie aj spor o to, či naďalej trvať na opustení eura a znovuzavedení franku, alebo túto agendu opustiť. Niektorí členovia FN tvrdia, že opozícia voči euru strane v očiach voličov skôr škodí. Podpredseda strany Florian Philippot na tomto bode však trvá a podmieňuje ním jeho zotrvanie v strane.

Národný front sa navyše podľa najnovších správ ocitol vo finančných problémoch. Strana dokonca vyhlásila finančnú zbierku a požiadala sympatizantov, aby jej požičali peniaze na kampaň. Má záujem najmä o solventných sympatizantov, keďže podmienkou poskytnutia pôžičky od jednej osoby či subjektu je jej minimálna výška 1500 eur.

Okrem Macronovej Republiky vpred a Republikánov by sa mali do Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu, dostať ešte ďalšie tri subjekty. Zisk 20 až 40 kresiel predpovedajú agentúry ľavicovej koalícii pod vedením Socialistickej strany (PS), 15 až 25 kresiel by malo pripadnúť koalícii vedenej stranou Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona a Le Penovej FN by mal získať len okolo 10 kresiel.

Na to, aby bol kandidát zvolený do parlamentu už v prvom kole 11. júna, musí v ňom získať väčšinu platných hlasov vo svojom volebnom obvode. Ak sa to nikomu nepodarí, do druhého kola, ktoré sa bude konať 18. júna, postupujú všetci kandidáti, ktorí v prvom kole získali najmenej 12,5 percenta hlasov. Ak z prvého kola nevzišli aspoň dvaja takíto kandidáti, postupujú do druhého kola dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov v prvom kole.

38 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #parlamentné voľby #Marine Le Penová #Emmanuel Macron