Vladimir Putin sa zveril Oliverovi Stonovi, že jeho cieľom bola služba v KGB

Ruský prezident Vladimir Putin mal v detstve voľný režim a veľa času strávil na ulici, k lepšiemu jeho život zmenilo až džudo.

13.06.2017 11:24
debata (43)

Na štúdium práva sa prihlásil preto, lebo mal záujem o službu v sovietskej tajnej polícii KGB. Putin to povedal v obsiahlom rozhovore s americkým režisérom Oliverom Stonom, ktorého prvú časť v pondelok vysielal káblový kanál Showtime.

Putin sa narodil v Leningrade (dnes Petrohrad) ako neskoré dieťa svojich rodičov, ktorí predtým o dve ratolesti prišli. „Existoval som vo voľnom režime, veľa času som trávil na ulici. Hneď ako som sa začal zaoberať džudom, môj život sa začal meniť k lepšiemu. Hneď po skončení (strednej) školy som v Leningrade začal štúdium práv,“ povedal ruský vodca.

Americké tajné služby rozkolísali Rusko

Šéf Kremľa sa zmienil aj o svojej kariére v KGB, kde slúžil až do rozpadu ZSSR. Stonovi povedal, že v sovietskom systéme absolventom prácu prideľovali. „Museli ste ísť pracovať tam, kam vás poslali. A mňa poslali do KGB. Ale chcel som tam pracovať. Nielen to – šiel som na právnickú fakultu, pretože som chcel ostať pracovať v KGB,“ citovala Putina agentúra TASS.

V interview, ktoré má od budúceho týždňa vysielať aj ruská štátna televízia a ktoré v Česku ponúkne stanica Prima Zoom, prezident tiež obvinil americké tajné služby, že na začiatku tisícročia pomáhali čečenským povstalcom bojujúcim s Moskvou.

„Vytvorili sme si absolútne pevný názor, že naši americkí partneri hovoria o podpore Ruska a o nevyhnutnosti spolupracovať v boji proti terorizmu, ale fakticky využívajú týchto teroristov k rozkolísaniu vnútropolitickej situácie v Rusku,“ vyhlásil. Dôkazy, napríklad o finančnej podpore, predložil americkej strane, dokonca vraj prezidentovi Bushovi vymenoval amerických agentov pôsobiacich na Kaukaze.

Gorbačovova chyba

Američanom vyčítal aj „vypestovanie“ teroristickej siete Al-Kájda pri podpore afganského odboja proti sovietskym vojskám, a pripomenul ruskú podporu USA po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, zosnovaných Al-Kájdou.

Putin kritizoval aj prvého a posledného sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova za to, že si nenechal písomne ​​potvrdiť údajný sľub, že sa NATO nerozšíri za východnú hranicu zjednoteného Nemecka. „To bola Gorbačovova chyba. V politike je nutné veci zapisovať. Dokonca aj zapísané veci sa často porušujú. Ale len tak sa porozprávať a rozhodnúť, že tým sa všetko končí. To nebolo správne,“ vyhlásil.

Sovietsky zväz podľa Putina potreboval zmeny, ale môže s istotou povedať, že Gorbačov a jeho okolie „nechápali, aké zmeny sú potrebné a ako ich dosiahnuť“. Žiaduce totiž bolo „zmeniť systém, ale zachovať krajinu“, ale to Gorbačov nedokázal a priviedol krajinu k rozpadu.

„Najdôležitejšie bolo to, že po rozpade Sovietskeho zväzu sa 25 miliónov Rusov počas noci ocitlo v zahraničí. To skutočne bola jedna z najväčších katastrof 20. storočia,“ vyhlásil.

Poľudšťovanie uctievaného hrdinu a zatracovanie Ameriky

Putin tiež ľutuje, že len veľmi zriedkavo má príležitosť pohrať sa s vnukmi, ale je hrdý na svoje dcéry, s ktorými – a so zaťmi – sa o politike neháda, ale diskutuje. Dcéry Marija a Katarína sa podľa neho nevenujú ani politike, ani veľkému podnikaniu.

Oficiálne o živote dvoch Putinových dcér nie je nič známe. Podľa médií sa Marija vydala za holandského bankára a majú dcéru, Katarína podľa novinárov riadi fond Innopraktika a je vydatá za miliardára Kirilla Šamalova. Tieto informácie Putin nikdy nepotvrdil.

Putin podľa ruských médií pri tvorbe programu dokumentu besedoval s americkým režisérom dlho, zišli sa vraj desaťkrát. Naposledy to bolo tento rok vo februári a „žiadna téma nebolo tabu“.

Stone sa prejavoval ako Putinov stúpenec už skôr. Podľa serveru The Daily Beast štvordielny seriál nie je ničím iným ako poľudšťovaním uctievaného hrdinu a zatracovaním Ameriky.

Facebook X.com 43 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #dokumentárny film #dokument #Oliver Stone