Ruské letectvo pôsobí v Sýrii od predminulej jesene. Nasadené bolo na podporu síl prezidenta Bašára Asada, ruského spojenca v Damasku.
Západná koalícia, ktorú proti ozbrojeným islamistom vedú USA, podľa Reuters uviedla, že informácie o usmrtení Bagdádího nemôže potvrdiť. Kremeľ sa zdržal komentára a šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov pripustil, že správa o zabití vodcu IS „ešte nie je stopercentne potvrdená“.
Hovorca Kremľa dal najavo, že prezident Vladimir Putin bol ako vrchný veliteľ o možnej likvidácii Bagdádího informovaný, ale ďalšieho vyjadrenia sa Dmitrij Peskov zdržal a odporučil obracať sa s otázkami na ministerstve obrany.
Nálet podnikli stíhacie bombardéry Su-35 a Su-34 ešte v noci na 28. mája na južnom predmestí sýrskeho mesta Rakka, ktoré je baštou islamistov. Rusi o nálete vopred informovali Američanov.
„Podľa informácie, ktorú preverujeme rôznymi kanálmi, sa porady zúčastnil aj vodca IS Ibrahim abú Bakr Bagdádí, ktorého pri nálete zabili,“ tvrdia ruskí vojaci podľa agentúry Interfax.
Pri desaťminútovom nálete prišli o život ďalší vysokí pohlavári IS, ako aj tri desiatky poľných veliteľov strednej úrovne a až tri stovky bojovníkov IS z telesnej stráže vedenia.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu už ruskú bezpečnostnú radu informoval, že Bagdádí bol zrejme zabitý. „Minister obrany informoval účastníkov schôdzky rady, že pri ruskom útoku pri Rakke bolo zlikvidovaných viac ako 100 teroristov vrátane veliteľov Islamského štátu, medzi ktorými bol asi aj Bagdádí,“ uviedla k obsahu Šojguovej informácie ruská televízia.
Šéf exilovej Sýrskej organizácie pre ľudské práva (SOHR) Rami Abdar Rahmán sa však prikláňa k tým, ktorí o Bagdádího smrti pochybujú. Povedal, že podľa jeho informácií bol Bagdádí koncom mája na inom mieste, a to vo východosýrskej provincii Dajr az-Zaur. Na otázku, čo tam Bagdádí robil, Rahmán odpovedal otázkou: „Je rozumné, aby sa Bagdádí dobrovoľne vydal na nebezpečné miesto, kde mu hrozil útok ako zo strany koalície vedenej USA aj Ruska?“
V posledných rokoch niekoľkokrát ohlásili Bagdádího zabitie či zajatie, ale nakoniec sa tieto správy nepotvrdili.
Abú Bakr Bagdádí
- Islamisti vyhlásili 29. júna 2014 na ovládaných územiach Iraku a Sýrie kalifát, teda vládu hlavy moslimskej obce, pod názvom IS. Jeho najvyšším vodcom sa stal práve Bagdádí, ktorý okrem iného vyhlásil, že „islam nikdy nebol náboženstvom mieru, ale boja.“ Na verejnosti sa Bagdádí objavoval len veľmi zriedka.
- Patril k najhľadanejším teroristom sveta. USA na jeho dolapenie či smrť už v októbri 2011 vypísali odmenu desať miliónov dolárov, ktorú vlani v decembri zvýšili na 25 miliónov dolárov.
- V médiách sa už niekoľkokrát objavili správy o jeho údajnom zranení či úmrtí. V apríli 2015 iránske médiá informovali, že Bagdádí bol ťažko zranený pri leteckom útoku a nachádza sa v stave klinickej smrti. Správa o Bagdádího smrti sa objavila aj vlani v júni.
- Zatiaľ naposledy Bagdádí oslovil svojich stúpencov z nahrávky vlani v novembri. Vyzval vtedy svojich ľudí, aby pokračovali v boji proti „neveriacim a nechali ich krv tiecť prúdom“.
- V minulosti sa skrýval v irackom Mosule, podľa správ z tohtoročného marca však už mosulské bojisko opustil a ukrýval sa v púšti medzi civilistami.
- Iracké zdroje uviedli, že v prípade Bagdádího smrti bude IS nútený hľadať jeho následníka, ktorý však nebude mať autoritu, akú mal Bagdádí. Za jeho tajomníka sa považuje Ijád Ubajdí, ktorý bol v bezpečnostných zložkách bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna.
- Podľa irackých tajných služieb sa abú Bakr Bagdádí narodil ako Ibrahim Avada Ibrahim Badr 28. júla 1971 v Samare. Na univerzite v Bagdade získal doktorát z islamských štúdií a potom krátko učil na univerzite v Tikríte. So svojou prvou ženou má dve dcéry a dvoch synov, jedného syna má aj s druhou manželkou.
- K rebelom sa pripojil už v roku 2003 po americkej invázii do Iraku, v rokoch 2005–2007 bol údajne vo väznici v americkom tábore Bucci. V máji 2010 sa stal vodcom predchodcu IS, Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL), skupiny, ktorá sa stala najbohatšou, ale aj najbrutálnejšou džihádistickou organizáciou sveta.
- ISIL už v roku 2013 dobyl prvé územia v Sýrii a Iraku – v Sýrii využil prebiehajúcu občiansku vojnu a v Iraku nestabilitu bagdadskej vlády. V roku 2014 potom začali veľkú ofenzívu v Iraku.
- Bagdádí tiež odoprel poslušnosť vodcovi Al-Kajdá Zavahrímu, ktorý Bagdádímu nariadil, aby sa stiahol zo Sýrie a prenechal tamojšie operácie odnoži al-Kajdá, radikálnemu hnutiu An-Nusrat. Preto v Sýrii bojujú ozbrojenci IS nielen proti režimu v Damasku, ale aj proti An-Nusra.