Sankcie sa majú týkať kľúčových sektorov ruského hospodárstva, ako aj niektorých jednotlivcov. Odvetné opatrenia by však mohli postihnúť aj európske firmy, ktoré sa podieľajú na projekte plynovodu Nord Stream II. S tým nesúhlasí Rakúsko aj Nemecko. Vyjadrila sa k tomu včera aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. „Všeobecne odmietame sankcie s extrateritoriálnym účinkom, čo znamená s dopadom na tretie krajiny,“ povedal kancelárkin hovorca Steffen Seibert.
Spojené štáty pripravujú sankcie aj pre agresiu v Sýrii a na Ukrajine. Práve pre obsadenie Krymu a podporu proruských separatistov bojujúcich na Ukrajine zaviedla sankcie voči Rusku aj Európska komisia. V prípade plynovodu Nord Stream II platí, že ho posudzuje stále aj Brusel. Nemecko tvrdí, že ide o záležitosť biznisu a nie politiky, s čím však mnohé krajiny nesúhlasia.
Merkelová presadzuje plynárenský biznis s Ruskom
Ak sankcie schváli aj Snemovňa reprezentantov, dostane sa americký prezident Donald Trump, ktorý sa počas volebnej kampane vyslovoval za normalizáciu vzťahov s Moskvou, podľa agentúry AP do problémovej situácie. Ak by podpis k sankciám nepripojil, odmietol by tým aj odvetné opatrenia proti Iránu, pretože senátori postihy pre obe krajiny spojili do jedného balíka. Kongres navyše môže Trumpovo veto prehlasovať. Trump s protiruskými americkými sankciami, ako boli zatiaľ schválené, nesúhlasí a podobný postoj má aktuálne aj Merkelová. Oboch vplyvných politikov len nedávno rozdelil názor na Parížsku dohodu a klimatické zmeny, kde sa Trump krátkodobo zastával kontroverzného biznisu USA. V prípade Nord Streamu II zase Merkelová presadzuje sporný plynárenský biznis s Ruskom.
Rakúsky kancelár Christian Kern a nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel vyhlásili, že je dôležité, aby Európa a USA vytvorili jednotný front v otázke Ukrajiny, kde Ruskom podporovaní separatisti bojujú proti vládnym silám od roku 2014. „Nemôžeme však akceptovať hrozbu nelegálnych a extrateritoriálnych sankcií voči európskym spoločnostiam," dodali v spoločnom vyhlásení.
Slovensko by vybudovanie Nord Streamu II mohlo poškodiť
Pre slovenskú štátnu kasu by vybudovanie Nord Streamu II mohlo mať negatívne dôsledky, keďže by sa preprava plynu mohla sčasti odkloniť mimo Slovenska. Za rok 2015 odviedol slovenský prepravca zemného plynu do štátneho rozpočtu vo forme daní z príjmu, mimoriadneho odvodu a dividendy takmer 355 miliónov eur.
Nad projektom Nord Stream visia otázniky aj pre jeho financovanie či ekonomickú výhodnosť. Ďalším zádrhom pre plynovod na dne Baltského mora je aj neistá kapacita nadväzujúceho plynovodu, kde sa čaká na konečný súdny verdikt.
Polovicu nákladov na nový plynovod má zaplatiť ruský plynárenský gigant Gazprom a druhú časť skupina európskych firiem. Medzi nimi je aj britsko-holandská spoločnosť Royal Dutch Shell, francúzska firma Engie, rakúska OMV a nemecké spoločnosti Uniper a Wintershall.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.)