„Program novej francúzskej vlády neobsahuje žiadne radikálne riešenia. Je to skôr súhrn menších zásahov do ekonomiky, ktorých cieľom je znížiť náklady na pracovnú silu a zlepšiť prístup k informáciám. Na druhej strane neboli predstavené žiadne zmeny v sociálnom systéme. Vo Francúzsku sa teda neodohrá žiadna revolúcia, ale len menšie evolučné kroky,“ komentoval ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.
Miera nezamestnanosti vo Francúzsku je na úrovni 9,6 percenta, čo je najnižšie číslo od začiatku roku 2012. Pred finančnou krízou bola miera nezamestnanosti menej ako 7,5 percenta. Na túto úroveň sa podľa Tomčiaka Francúzsko ešte dlho nedostane. Problémom je neflexibilný trh práce. „Opatrenia predstavené Macronovou vládou problém pravdepodobne nevyriešia,“ doplnil Tomčiak.
Macron ako centralista podľa odborníkov bude kombinovať mierne reformy podporujúce podnikateľov so severským sociálnym modelom. Plánuje zachovať súčasný vek odchodu do dôchodku, ktorý je teraz nastavený na 62 rokov. Pozdáva sa mu aj súčasný 35-hodinový pracovný týždeň. Na trhu práce však vyžaduje viac flexibility, a to najmä v prípade nadčasov.
Podobne ako na Slovensku aj on chce, aby tí nezamestnaní, ktorí odmietnu dve „slušné“ pracovné ponuky, prišli o podporu v nezamestnanosti. Vďaka klesajúcej nezamestnanosti, ktorú chce znížiť na 7 percent, sa podľa neho ušetrí na vyplácaní sociálnych benefitov v nezamestnanosti zhruba 10 miliárd eur.
V krajine sú silné odbory, ktoré v posledných rokoch intenzívne štrajkovali za vyššie mzdy. Viac ako 45 percent nezamestnaných je bez práce viac ako rok, čo je najviac od roku 2003. Nezamestnanosť medzi mladými do 25 rokov dosahuje 25 percent.
„Hlavným problémom Francúzska je najmä produktivita. Pokles produktivity práce sa negatívne prejavuje na potenciálnom hrubom domácom produkte a na životnom štandarde obyvateľov. Jednou z možností, ako stimulovať produktivitu, je podporiť širšie odborné vzdelávanie. Francúzsko na to ročne minie približne 32 miliárd eur, čo je relatívne dosť. Nejde preto ani tak o výšku financovania, ako skôr o jeho alokáciu. Je nutné decentralizovať odborné vzdelávanie a odovzdať viac právomocí regiónom, ktoré prirodzene lepšie rozumejú lokálnym potrebám,“ tvrdí Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank.
Francúzsko sa podľa neho musí zamerať na nové technológie, najmä digitálny sektor, ale aj na tradičné priemyselné sektory. Francúzska obchodná asociácia MEDEF tvrdí, že tretina výrobcov má problém zohnať pracovníkov.
„Francúzska ekonomika stojí na dvojvrstvovom pracovnom trhu. Vo výhode sú najmä vzdelaní pracovníci, ktorí na základe svojich znalostí dokážu na pracovnom trhu konkurovať. Naopak, u pracovníkov s nízkou mzdou sa pomerne často objavujú obdobia nezamestnanosti. Medzi ľuďmi s vyšším vzdelaním je bez práce len päť percent, čo potvrdzuje, že vysokoškolský diplom je stále tou najlepšou ochranou pred neistotou,“ dodal Dembik.
V priebehu piatich rokov plánuje Macron zoškrtať vládne výdavky o 60 miliárd eur. Plánuje takisto znížiť počet poslancov a senátorov parlamentu o tretinu, prepustiť 120-tisíc štátnych zamestnancov, a to tak, že sa za nich nebude hľadať náhrada, ak odídu do dôchodku.
Takto by sa malo ušetriť zhruba 50 miliárd eur za päť rokov, ktoré by sa mali využiť na environmentálne opatrenia, digitálne inovácie, infraštruktúru či skvalitnenie stredoškolského a učňovského vzdelávania. Je proti rodinkárstvu v štátnej správe, a preto chce zakázať zákonodarcom, aby zamestnávali ako asistentov svojich príbuzných.
Macron chce zvýšiť počet učiteľov. V službe by malo byť o 10-tisíc policajtov viac a pribudnúť by mali aj nové väznice s kapacitou pre 15-tisíc väzňov a väznice špeciálne pre islamistov. Výdavky na obranu by sa mali zvýšiť o 2 percentá hrubého domáceho produktu (HDP), teraz dáva krajina na obranu 1,8 percenta HDP.
Marcon sľubuje liberalizovať francúzsku ekonomiku a priniesť reformy s cieľom zníženia vládneho deficitu. Firemná daň by mala klesnúť z 33 na 25 percent, plánuje znížiť aj majetkovú daň. Krajina má momentálne verejný dlh vo výške viac ako 98 percent hrubého domáceho produktu.
Z výsledkov francúzskych parlamentných volieb
- Jasným víťazom volieb sa stala Republika vpred prezidenta Emmanuela Macrona, ktorej poslanci spolu s centristami obsadia v 577-člennom parlamente 350 kresiel. Vo voľbách uspeli viacerí ministri Macronovej vlády, takže ministerské kreslo si môžu udržať aj v novej vláde. Podľa tradície mal premiér Édouard Philippe v pondelok podať demisiu, ale zrejme bude opäť poverený zostavením novej vlády.
- Voľby poznačila rekordne nízka účasť – zúčastnilo sa na nich necelých 43 percent voličov. Nízka účasť môže súvisieť s únavou voličov, keďže to boli tento rok už štvrté voľby, ale aj s nízkou motiváciou voliť, keďže víťazná strana bola favoritom už po prvom kole.
- Pre socialistov boli prezidentské a teraz aj parlamentné voľby katastrofou. Donedávna vládna strana získala len 29 kresiel, so svojimi spojencami bude mať celkovo 49 poslancov. Šéf socialistov Jean-Christophe Cambadélis oznámil odchod z vedenia strany s tým, že „ľavica sa musí celá zmeniť“. Najväčšou opozičnou stranou budú pravicoví Republikáni, ktorí získali 113 kresiel.
- Strany krajnej pravice a ľavice si pri nízkej volebnej účasti polepšili. Do Národného zhromaždenia po prvý raz zasadne šéfka krajne pravicového Národného frontu Marine Le Penová, jej strana získala osem kresiel (o šesť viac ako pred piatimi rokmi). Na vytvorenie parlamentného klubu to nestačí, Le Penová však avizovala, že sa pokúsi o vytvorenie frakcie. V parlamente bude aj šéf krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon, jeho Nepoddajné Francúzsko má 17 kresiel a môže vytvoriť parlamentný klub.
- V parlamente by mal byť aj expremiér vo vláde socialistov Manuel Valls, ktorý napokon nekandidoval ani za socialistov, ani za Macrona, hoci ho otvorene podporil. Vo svojom obvode s rozdielom 137 hlasov porazil kandidátku krajnej ľavice. Tá v pondelok požiadala o prepočítanie hlasov.
- V Národnom zhromaždení bude rekordne veľa žien – obsadia vyše 38 percent kresiel (ich počet stúpne zo 155 na 223). Najviac žien prichádza za Macronovu stranu, na ktorej kandidátke boli muži a ženy v rovnakom zastúpení. Medzi poslankyňami bude aj najmladšia kandidátka za Macronovu stranu – 24-ročná absolventka práva Typhanie Degoisová. Tá v Savojsku porazila konzervatívneho Dominiqua Dorda, ktorý bol poslancom už 30 rokov. Poslanecké kreslo stratili viaceré známe političky, vrátane dvoch exministeriek vo vláde socialistov.
- V parlamente bude sedieť až 424 politických nováčikov. Macronova strana vyberala polovicu svojich kandidátov z radov ľudí, ktorí doteraz nezastávali nijakú volenú funkciu. Najslávnejšou novou tvárou v parlamente bez predchádzajúcich politických skúseností je 43-ročný matematik Cédric Villani, ktorý vo svojom obvode jednoznačne vyhral. Poslancom bude aj 27-ročný ekonóm Hervé Berville, ktorý prežil genocídu v Rwande a adoptovala si ho francúzska rodina. Naopak, do parlamentu sa napokon nedostala bývalá hviezda býčích zápasov Marie Sara, ktorú s rozdielom 123 hlasov porazil poslanec za krajne pravicový Národný front Gilbert Collard.
(bd)