V stredu to Senátnemu výboru pre tajné služby povedala Jeanette Manfra z Ministerstva vnútornej bezpečnosti, ktorá ale pre dohodu o mlčanlivosti odmietla vymenovať, o ktoré štáty konkrétne išlo. „Máme dôkazy o tom, že zaútočili na hlasovacie systémy v 21 štátoch,“ uviedla námestníčka sekretariátu pre kybernetickú ochranu. Dodala tiež, že nič nedokazuje, že by počas kyberútokov niekto zmenil hlasovacie lístky. Ako informuje BBC, vyjadrila sa, že ministerstvo má dôveru k hlasovacím systémom v krajine, pretože sú odolné.
Na vyjadrenia Manfry reagoval počas stredajšieho stretnutia demokratický senátor Mark Warner, ktorý tvrdí, že krajina nie je bezpečnou, keď nie je známe, ktoré štáty utrpeli hackerské útoky. Svoje obavy vyjadril aj republikánsky senátor Marco Rubio, ktorý tiež uviedol, že je dôležité, aby Američania vedeli ako fungujú ich volebné systémy a aby sa im takéto informácie počas vyšetrovania dostávali v reálnom čase.
Tvrdenia námestníčky potvrdili už skoršiu výpoveď Samuela Lilesa, ktorý je na ministerstve riaditeľom oddelenia kybernetiky. Ten sa vyjadril, že ministerstvo zaznamenalo hackerské aktivity vlani na jar a v lete a neskôr dostalo správy o sondovaní hlasovacích systémov. Ako však dodal, ani jeden z týchto systémov neskôr nezapojili do hlasovania. Hackerské útoky na hlasovacie systémy vlani potvrdili štáty Arizona a Illinois.
Americké tajné služby predpokladajú, že Moskva sa zaplietla do volieb, aby pomohla Donaldovi Trumpovi vyhrať. Kremeľ takéto tvrdenia opakovane odmieta a americký prezident obvinenia zo spolupráce s Ruskom označil za falošné správy. Senátny výbor pre tajné služby toto údajné zapojenie Kremľa do amerických prezidentských volieb prešetruje.