Avšak organizácie pre ľudské práva majú obavy, že túto zásadu nevracať žiadateľa o azyl násilím späť niektoré kroky austrálskej vlády porušujú. Napríklad vrátenie člnov s ľuďmi usilujúcimi sa o azyl alebo umiestňovanie žiadateľov o azyl do detenčných centier mimo Austrálie.
V krátkej správe z marca 2017 Austrálsky výbor pre ľudské práva skúmal, ako Austrália dodržiava svoje povinnosti ochrany žiadateľov o azyl a utečencov.
Výbor v niektorých smeroch zaznamenal pozitívny vývoj, vrátane zníženia počtu ľudí v detenčných táboroch, uzavretie niekoľkých detenčných centier a tiež prepustenie takmer všetkých zadržaných detí. Výbor tiež zaznamenal častejšie využívanie alternatív namiesto detencie a obnovenie práva na prácu pre väčšinu žiadateľov o azyl.
Avšak predsedníčka výboru Gillian Triggsová sa domnieva, že stále existuje značný rozdiel medzi ľudskoprávnymi záväzkami Austrálie podľa medzinárodného práva a medzi tým, ako jedná s utečencami a žiadateľmi o azyl.
Triggsová dodáva, že jej organizácia má stále väčšie obavy z prístupu Austrálie, ktorý zvyšuje riziko návratu utečencov – vrátane repatriácie člnov, vybavovanie žiadostí o azyl v tretích krajinách na ostrovoch Nauru a Manus v Papue-Novej Guinei, zmeny v posudzovaní štatútu utečenec, nedostatočné posúdenie žiadostí pred prevozom do táborov a obmedzenie prístupu k bezplatnému právnemu poradenstvu.
Výbor tvrdí, že životné podmienky v detenčných táboroch mimo Austrálie aj naďalej nespĺňajú medzinárodné normy. Často sa objavujú správy o fyzických a sexuálnych útokoch a negatívnom vplyve pobytu v týchto centrách na duševné i telesné zdravie utečencov.