Poľskí poslanci odhlasovali zrušenie pomníkov komunizmu, Rusko zúri

Poľskí poslanci schválili novelu zákona o zákaze propagácie komunizmu, ktorý počíta s odstránením pamätníkov "glorifikujúcich totalitné zriadenie". Silnú nevôľu vzápätí vyjadrili ruskí politici, obávajúci sa o osud asi 500 pomníkov na počesť Červenej armády.

22.06.2017 22:29
debata (698)

Zákon sa netýka pomníkov padlých červenoarmejcov na cintorínoch či iných pietnych miestach, ale odstránenie hrozí pamätníkom poľsko-sovietskeho „bratstva v zbrani“, upozornila Poľská televízia. Pre novelu hlasovalo 408 poslancov, sedem bolo proti a 15 sa zdržalo.

V Sejme, dolnej komore poľského parlamentu, zasadá celkom 460 poslancov. Nadobudnúť účinnosť má tri mesiace po zverejnení v úradnom vestníku. Majiteľ pomníka potom bude mať ďalších 12 mesiacov na odstránenie.

O odstránení pomníkov majú rozhodovať vojvodcovia, ktorí sú obdobou hajtmanov, avšak s nutným súhlasom od Inštitútu národnej pamäte, čo je obdoba slovenského Ústavu pamäti národa, avšak so silnejšími právomocami. V prípade sporu bude možné sa odvolať k ministrovi kultúry.

Propagáciu komunizmu zakázali poslanci už vlani, nepodporili však podľa televízie otázku odstránenia „stavebných objektov neužitkového charakteru“, ako sú pomníky, sochy, obelisky, busty, pamätné tabule, nápisy atď. Nový predpis sa okrem iného netýka pomníkov, ktoré nie sú vystavené verejne, nachádzajú sa na cintoríne, či sú zapísané ako historické pamiatky.

Moskva hovorí o hanebnom výsmechu

Moskva označila rozhodnutie poľských poslancov o odstránení pomníkov za „hanebný výsmech“ pamiatke padlých vojakov, ktorí oslobodzovali Poľsko od nacistickej okupácie, čo povedie k ďalšiemu zhoršeniu rusko-poľských vzťahov. Za „obzvlášť rúhavé“ považuje ruská diplomacia skutočnosť, že Poliaci načasovali hlasovanie na tragické výročie nemeckého útoku na Sovietsky zväz z 22. júna 1941.

„Poľské úrady vedú politiku opomenutia zásluh Červenej armády a politiku, ktorá má Sovietsky zväz postaviť na úroveň nacistickému Nemecku. To nesmieme v žiadnom prípade dopustiť,“ povedal v rozhlase historik Michail Mjagkov. „Keby nebolo Červenej armády, Poľsko by ako štát neexistovalo. Pamätníky musia zostať stáť a pripomínať potomkom, kto ich oslobodil,“ argumentoval.

Poľskí poslanci „asi stratili hlavu i svedomie“, vyhlásila podpredsedníčka ruskej snemovne Irina Jarovová, podľa ktorej „sovietsky vojak oslobodil nielen svoju vlasť, ale celú Európu a celý svet od fašizmu“, a tak poľskí poslanci „spáchali zločin“, ktorého „cynizmus a nemravnosť“ zosilňuje dnešné výročie. Kolega Jarovovej z vládnej strany Jednotné Rusko Dmitrij Sablin vyčítal Poliakom aj to, že „pred vojnou flirtovali s Hitlerom, aby uchmatli kúsok okupovaného Československa“, ale teraz „sa pokúšajú zabudnúť, komu majú byť vďační za oslobodenie“.

Tiež komunistický podpredseda snemovne Ivan Melnikov odsúdil poľský zákon ako „morálne zločinný dokument“, budiaci „bolesť a horkosť“. Pri oslobodzovaní Poľska padlo asi 600 000 sovietskych vojakov.

Poľsko-ruské vzťahy sú zaťažené mnohými historickými krivdami, vrátane vpádu Červenej armády v septembri 1939 a zmasakrovanie poľských dôstojníkov v sovietskom zajatí na jar 1940. Poľskí historici argumentujú, že oslobodenie Červenou armádou neprinieslo krajine slobodu, ale komunizmus. Vzťahy medzi oboma štátmi sa vyhrotili po ruskej anexii ukrajinského Krymu a ruskej podpore separatistického povstania v Donbase. Varšava sa v reakcii na ruské počínanie domáhala posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie, čo sa aj stalo.

698 debata chyba
Viac na túto tému: #Poľsko #Rusko #komunizmus