Ich obeťou sa stal i minaret nazývaný aj hrbáč pre jeho netradičný „úklon“. Podľa veliteľa irackých vládnych jednotiek generála Adala Amíra Džaralláha citovaného televíziou Al Sumaria teroristi odpálili nálože v objekte, keď boli vojaci, iba 50 metrov od mešity ležiacej na západnom brehu rieky Tigris. Boje o mesto trvajú už deväť mesiacov.
„Ak budeme raz musieť odtiaľto odísť, tak všetko zničíme!“ vykrikujú do sveta radikáli, ktorí svoju skutočnú tvár sa neúspešne pokúšajú skryť za islamské učenie. Najnovší barbarský čin v Mosule chceli informáciou vlastnej agentúry Amak naivne pripísať leteckým útokom medzinárodnej koalície vedenej USA, čo hovorca zoskupenia plukovník John Dorrian vyvrátil na konkrétnych dôkazoch.
Na rozdiel od Palmýry, kde sa islamskí teroristi uvelebili v čase relatívneho rozkvetu vyhláseného chalifátu, očakávaný pád Mosulu, poslednej bašty radikálov, znamená koniec jednej ich etapy.
„Zničenie mešity an-Núrí, z ktorej v roku 2014 líder IŠ abú Bakr Bagdádí vyhlásil chalífát na dobytých územiach v Iraku a Sýrii, je oficiálnym priznaním porážky tejto radikálnej organizácie,“ citujú agentúry podľa vývoja stále optimistickú reakciu Hajdara Abádího, irackého premiéra.
Radikáli stihli okrem Mosulu zničiť v minulosti aj pamiatky v severoirackom Nimrúde. Novodobí barbari v tomto prípade chceli vraj vymazať stopy prítomnosti neislamských kultúr, čo by však podľa odborníkov len ťažko našli v islamskom náboženskom učení.
Likvidácia pamiatok pripomína nacistickú éru
„Likvidácia pamiatok, ktorú pácha IŠ, je ako ničenie synagóg a pálenie kníh v období nacizmu,“ zdôraznil britský historik Tom Holland v denníku Telegraph. Dodal, že radikáli sú odhodlaní odstrániť všetky stopy asýrskej kultúry. „Asýria je pritom staršia ako kresťanstvo,“ podotkol Holland. Jednotlivé historické skvosty len v Palmýre oceňujú odborníci od niekoľko tisíc až do niekoľko stotisíc dolárov. Mnohé majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu. V špičke vládnutia IŠ trh s ulúpenými artefaktmi podľa odhadov dosahoval až jednu miliardu dolárov.
„Chcú vládnuť národu bez pamäti, bez histórie, bez kultúry, bez minulosti a bez budúcnosti,“ reagoval na barbarstvo aj sýrsky spisovateľ Muhammad Rabja Šár. „Choďte sa pozrieť napríklad aj do Idlibu. Starobylé pahorky vyrabovali a zrovnali so zemou,“ cituje Reuters Šára. Ničenie pamiatok a hlavne „protislamských“ historických písomností rukami islamských teroristov zažilo aj africké Mali, kde podpálili všetky dôležité starodávne rukopisy – starodávne zemepisné a vedecké knihy. Išlo konkrétne o dejiny Timbuktu a jeho obyvateľov.
„Povstalci budovu podpálili pri ústupe z mesta nachádzajúceho sa 700 kilometrov severovýchodne od metropoly Bamako, ktoré kontrolovali niekoľko mesiacov a napokon ho bez boja opustili,“ informoval o zločine islamských radikálov starosta mesta Ousmane Hall.
„Budovu inštitútu Ahmeda Baba, v ktorej bolo 20-tisíc vzácnych rukopisov, náboženských, právnických a vedeckých traktátov, oheň ťažko poškodil,“ povedal starosta pre agentúru AP. Tamojšia univerzita v tomto asi 50-tisícovom meste bola dlhé roky centrom islamského učenia. Niektoré zo zachovaných rukopisov pochádzali až z 12. storočia. Istú časť písomností sa vraj podarilo zachrániť vyvezením z mesta, zatiaľ čo iné, staré aj 500 rokov, pred islamistami starostlivo ukryli. Podľa svedkov aj preto bol objekt poloprázdny.
Prejavili sa aj v Afganistane
Skutočnú tvár ukázali islamskí radikáli aj v Afganistane. Konkrétne príslušníci Talibanu v Afganistane. Takmer 2 000 rokov pozerali kamenné sochy Buddhov na úrodné údolie Bámjánu zovreté bielymi štítmi Hindukuša. Fanatickí moslimskí plienitelia ich mnoho ráz poškodili. Napriek tomu vždy odolali nepriazni osudu. Až fundamentalistický talibanský režim ich dal v slepej nenávisti ku všetkému neislamskému v roku 2001 vyhodiť do vzduchu.
Niekoľko dní trvajúce apokalyptické dielo skazy dokončili prívrženci Talibanu 13. marca 2001 s pomocou automatických pušiek, raketometov, tankov a výbušnín. Podľa BBC sa miestni stúpenci hnutia síce odmietli podieľať na odstrele, ale do Bámjánu povolali bojovníkov zo vzdialenejších končín, a tí uskutočnili demoláciu pod dozorom čečenského komanda.
Sochy Budhov vytesali do výklenkov kilometer dlhej pieskovcovej steny v priebehu druhého až piateho storočia nášho letopočtu. V tom čase to boli najväčšie sochy na svete. Väčší z Budhov meral 53 a menší „iba“ 37 metrov. Sochy boli unikátnym dokladom prepojenia budhistickej a gréckej výtvarnej tradície.
Palmýra, inštitút v malijskom Timbuktu, sochy v afganskom údolí Bámjánu boli na zozname svetového dedičstva UNESCO. Svedectvo o minulosti podávala aj mešita an-Núrí. Už nebude.
Mešita an-Núrí a minaret Hrbáč
Podľa tradície mešitu vybudoval seldžucký sultán Damasku, Aleppa a Mosulu Núr ad-Dín Zengí (turecky Nureddin) v roku 1173. V roku 1511 mešitu dôkladne zrenovovali počas vládnutia perzskej safíovskej dynastie. Už v 14. storočí cestovateľ Ibn Battuta opisoval jej osobitný naklonený minaret nazývaný al-Chadbá alebo Hrbáč.
Podľa moslimov sa sa minaret zdobený siedmimi pásmi dekoratívnej tehlovej výzdoby uklonil v úcte, keď v jeho blízkosti vystupoval do neba prorok Mohamed. Z hľadiska historickej chronológie to nedáva zmysel. Miestni kresťania zase tvrdili, že minaret sa klania hrobu Panny Márie, o ktorom tvrdili, že sa nachádza v Erbile, čo však z geografického hľadiska nemôže byť pravda. V skutočnosti sa tehly na slnečnej strane pod žiarou roztavili natoľko, že ich zväčšený objem vychýlil celú stavbu.