Foto: SITA/AP, Ng Han Guan
Siao-po je nositeľom Nobelovej ceny za mier, ktorú získal za spísanie petície Charta 08. Petícia, inšpirovaná československou Chartou 77, požadovala politické reformy vedúce ku koncu nedemokratického režimu v Číne a ukončenie potláčania ľudských práv. Za spoluautorstvo Charty bol Siao-po v roku 2009 odsúdený na jedenásť rokov väzenia. Jeho boj za demokraciu a ľudské práva bol ocenení viacerými poctami vrátane Nobelovej ceny, ktorú získal v roku 2010. Vyznamenaný bol počas svojho pobytu vo väzení, a tak si cenu nemohol ani prevziať.
Po jeho zatknutí za jeho prepustenie bojovali viaceré organizácie, napríklad aj česká organizácia Človek v ohrození. Akcia za jeho prepustenie bola nazvaná Empty chair, čiže v preklade "prázdna stolička“, čo symbolizuje, to že sa nemohol zúčastniť na prevzatí Nobelovej ceny. Snaha síce nevyústila do prepustenia, ale dopomohla Siao-poovi získať poctu za mier. A to aj napriek odmietnutiu ocenenia čínskou vládou, ktorá nazvala vyznamenanie politickou fraškou, ktorej úlohou je rozvrat čínskeho režimu. Kvôli tomu sa informácie o Siao-poovi a o jeho Nobelovej cene snažila vláda pred čínskymi obyvateľmi utajiť.
V roku 2013 podala na súd žiadosť o odvolanie Liouova manželka, ktorá sa nachádzala v domácom väzení. Svoj postup ohľadom nového procesu zdôvodňovala právom na slobodu prejavu. „Nič absurdnejšie by nenapísal ani Franz Kafka,“ opísala politicky motivovaný prípad manželka Siao-poa.
Podľa experta na Čínu Richarda Turcsányiho napriek tomu, že je Liou celosvetovo známy, vo vlastnej krajine nepatrí k disidentom, ktorí by pre obyvateľov reprezentovali zmenu. "Drvivá väčšina Číňanov o ňom nevie. Časť občianskej spoločnosti či ľudia na univerzitách mali problémy s niektorými jeho zámermi. Vnímali ho ako príliš prozápadného. Aj v kultúrnom zmysle,“ povedal pre Pravdu Turcsányi, ktorý je šéfom Inštitútu pre strategickú politiku STRATPOL.
"Jeho prepustenie znamená, že Čína si je istá, že Liou nepredstavuje žiadnu hrozbu. Nepredpokladám, že v krajine sa o tom bude príliš diskutovať. Ak niečo, tak Čína bude tento prípad prezentovať smerom k Západu ako dôkaz, že koná na základe humanitárnych princípov. Je to vážne chorý človek, pustili sme ho, bude tvrdiť Peking. Možno to Západ bude vnímať aj pozitívne. Na druhej strane by bol pre Činu väčší problém, keby Liou zomrel vo väzení,“ vysvetlil dôvody prepustenia Turcsányi.
Liou Siao-po sa podieľal na boji za ľudské práva už od roku 1989, keď bol vodcovskou osobnosťou protestov za demokratizáciu na pekinskom námestí. Pri potlačení demonštrácie, ktorá sa nazýva aj Pekinský masaker, zomreli stovky ľudí.
(Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.)