„Naši spojenci a partneri sú silnejší vtedy, ak spolupracujú v záujme spoločného cieľa. A ním je zastavenie terorizmu a boj s extrémizmom,“ cituje britská BBC šéfa diplomacie USA Rexa Tillersona, ktorý sa takto pokúšal upokojiť už niekoľko dní trvajúce napätie v oblasti Perzského zálivu. Po tom, čo Saudská Arábia, Bahrajn, Egypt a Spojené arabské emiráty uvalili embargo na Katar „kvôli podpore terorizmu“. Navyše ich krok sprevádza desaťdňové ultimátum pozostávajúce z 13 bodov.
„Niektoré z nich sú však ťažko splniteľné,“ musel nakoniec Tillerson priznať po viac ako dvoch týždňoch politickej a hospodárskej blokády Dauhy. Jeho pokus hasiť nielen vášne, ale aj konkrétne kroky spomínanej „štvorky“ nasleduje po tom, čo prezident USA Donald Trump ešte 21. mája na arabsko-americkom summite v Rijáde tvrdo kritizoval krajiny podporujúce terorizmus. Ako pripomína denník Le Monde, práve tam nazval Trump novú os zla: Irán – tzv. Islamský štát.
Trumpov prejav počas „srdečnej návštevy“ zapôsobil na saudskoarabský Rijád ako živá voda. "Dostal guráž a má pocit, že môže pritvrdiť voči Kataru, s ktorým roky súperil o vedúcu úlohu v oblasti,“ konštatoval aj portál CA-NEWS. Je pozoruhodné, že časť monarchistických krajín v Zálive, pre ktoré je islam alfou a omegou, vyčíta podľa Reuters Kataru „podporu islamizmu, ktorý konzervatívni arabskí vodcovia považujú za ohrozenie svojich dynastií“. A pritom Rijád podporuje konzervatívny islam od Balkánu po Čínu a radikálov nielen v Sýrii a Iraku.
Niektoré z 13 požiadaviek
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Egypt a Bahrajn prostredníctvom Kuvajtu dali desaťdňové ultimátum Kataru.
1. Zrušiť vojenskú základňu Turecka
2. Odobrať licenciu panarabskej televízii Al Džazíra
3. Prerušiť diplomatické vzťahy s Iránom
4. Skončiť kontakty s teroristami z tzv. Islamského štátu, s hnutiami Moslimskí bratia, Al-Kajdá a pod.
Američania teraz musia Saudskoarabov udržať na uzde. Už aj kvôli umiestneniu svojich strategických vojenských objektov v Katare. Napríklad leteckej základne USA Al Udeíd, kde je dislokovaných 10-tisíc amerických vojakov. V Katare sa navyše nachádza aj štáb amerického velenia, ktoré plánuje vojenské operácie na Blízkom východe. Je tam aj 609. centrála, ktorá riadi letecké a kozmické operácie Pentagonu v oblasti. Napokon aj Turecko tam má vojakov a prezident Recep Erdogan už odmietol výzvu, aby „vypratali“ tamojšiu základňu. V neposlednom rade Tillersonova výzva „na pokoj“ a „rokovanie“ zaznela po reakcii Teheránu, s ktorým má Dauha nadštandardné vzťahy. Nielen politické, ale aj hospodárske. Napríklad v otázke dodávok plynu.
„Irán je na strane Kataru. Jeho blokáda zo strany arabských susedov v Perzskom zálive je poburujúca rovnako ako dialóg z pozície nátlaku, hrozieb a sankcií,“ vyhlásil najnovšie iránsky prezident Hassan Ruhání citovaný agentúrou AP s tým, že napriek blokáde poskytne Dauhe aj širokospektrálne dodávky potravín a komodít každodennej spotreby.
Ako pripomína portál Regnum, skutočnosť, že Omán a Kuvajt zobrali v konflikte na seba úlohu sprostredkovateľov, svedčí o nejednotnosti krajín Perzského zálivu. „Nie je to podľa Trumpovho plánu, ktorý rátal so zjednotením arabských krajín proti Iránu,“ konštatuje spomínaný portál. Ako tvrdí jeden zo zakladateľov katarskej rozviedky Mahmúd Masúr, na konflikte s Dauhou sa odzrkadľuje koncentrácia viacerých hlbokých problémov predovšetkým v regionálnej oblasti.
„Je to výsledok nejasnej americkej politiky, o ktorej nik nevie, ako dlho bude trvať,“ pokúša sa o sumarizovanie turecký denník Daily Sabah. Zároveň však upozorňuje, že by bolo veľmi skoro odpisovať americký vplyv na Blízkom východe, kde má Washington stále politickú a ekonomickú dominanciu.