„Udalosti na Blízkom východe dokazujú, že oblasť, v ktorej dominujú USA, sa mení v súvislosti s plánmi Bieleho domu, ministerstva zahraničia, Pentagonu a CIA na nepredvídateľnú a stále nebezpečnú zónu konfliktov všetkých proti všetkým,“ charakterizoval najnovší vývoj Jevgenij Satanovskij, odborník na problematiku Stredného a Blízkeho východu.
USA nedokážu zlikvidovať Islamský štát, stabilita v Sýrii je v nedohľadne, nepotrebujeme vojnu s Iránom, Washington nedokáže vytlačiť Moskvu zo Sýrie.Richard Sokolsky, dlhoročný pracovník na ministerstve zahraničia USA
Reagoval tak aj na možné prípravy Washingtonu zaútočiť v Sýrii proti vládnym jednotkám. Ale aj na neskrývanú „chuť“ novodobého tureckého sultána prezidenta Erdogana udrieť si proti Kurdom podporovaných USA. Konflikt tak už dávno nie je „iba“ občianskou vojnou v ťažko skúšanej a pred šiestimi rokmi ešte prosperujúcej krajine.
„Možno v Sýrii očakávať ozbrojený americko-ruský konflikt,“ kladú si mnohí otázku na pozadí rastúcej bojovej rétoriky Washingtonu, Ankary a „neústupčivosti“ Moskvy a Teheránu vzdať sa získanej strategickej výhody nielen v Sýrii. Richard Sokolsky, dlhoročný pracovník na ministerstve zahraničia USA, kde sa zaoberal aj politickým plánovaním, tvrdí, že nič podobné nehrozí. Opiera sa pritom o päť dôvodov, prečo konkrétne Washington nepôjde do otvoreného konfliktu s Ruskom, Iránom ani s prezidentom Bašárom Asadom.
„USA nedokážu zlikvidovať Islamský štát, stabilita v Sýrii je v nedohľadne, nepotrebujeme vojnu s Iránom, Washington nedokáže vytlačiť Moskvu zo Sýrie a americké záujmy v Sýrii nie sú také dôležité ako v prípade našich protivníkov,“ tvrdí Sokolsky v denníku National Interest.
Foto: Reuters, SANA
Rovnaký postoj aj s podrobným odôvodnením v článku zverejnenom aj na portáli Getty zaujal aj Aaron Miller z Medzinárodného vedeckého centra Woodrowa Wilsona. Ako aktívny účastník rokovaní o Blízkom východe v službách vlád demokratov aj republikánov upozorňuje na mylnú predstavu Trumpovho okolia, podľa ktorej východiskom je likvidácia Asada, následný pád IŠ, ako aj oslabenie iránskeho vplyvu v Sýrii.
„Bolo by to ideálne, ale Blízky východ ani zďaleka taký nie je. Je nebezpečné, nerozumné a nevhodné v záujme ochrany životne dôležitých amerických bezpečnostných záujmov kalkulovať s ambicióznym plánom namiereným proti Iránu, Asadovi a Rusom pod zámienkou prípravy chemického útoku zo strany Damasku,“ upozornil Miller.
Zóny deeskalácie
Z iniciatívy Ruska, Iránu, Turecka a Sýrie je Sýria de facto rozdelená zatiaľ na šesť mesiacov na tzv. zóny deeskalácie. V štyroch oblastiach, v ktorých prebiehajú najintenzívnejšie boje medzi vládnymi jednotkami a džihádistami. Spolu s nimi existujú aj tzv. bezpečné zóny pozdĺž hraníc spomínaných oblastí.
Zóny deeskalácie sú:
- v niektorých oblastiach provincie Idlib, Hamá, Aleppo, Latákíja;
- v niektorých oblastiach na severe provincie Homs;
- územie Východnej Guty východne od Damasku;
- v niektorých južných provinciách, ako je Derá alebo Kunejtra.
Čo si o hrozbách Washingtonu na adresu Damasku myslí Moskva, dokumentuje utorková návšteva prezidenta Bašára Asada na ruskej leteckej základni Hmeimim na pozvanie jej velenia. Iba deň po vyhrážkach USA na základe indícií. Ak použije chemické zbrane proti povstalcom podporovaných USA, tak vraj „Asad aj sýrskej jednotky za to draho zaplatia“.
Aj podľa politológa Ibrahima Varlıho z tureckých novín BirGün sa však dnes v prvom rade čaká na výsledok operácie týkajúcej sa oslobodenia mesta Rakka, poslednej bašty teroristov z IŠ. „Presnejšie, diskutuje sa možných scenároch, ktoré budú nasledovať po porážke IŠ v Rakka,“ konkretizuje Varli. Podľa neho zatiaľ existujú štyri možné scenáre: iracký, libanonský, bosenský a sudánsky model.
V prvom, dosť pravdepodobnom, sa ráta s vnútorným rozdelením Sýrie pri zachovaní územnej celistvosti štátu. Asad zostane, Kurdi získajú osobitný štatút, arabsko-sunnitské kmene budú integrované do spomínaného systému. Politickú štruktúru budú tvoriť tri veľké etnické, respektíve náboženské skupiny. V Iraku kreslo prezidenta patrí Kurdom, premiéra šiitom a parlamentu šéfuje sunnita.
Libanonsky scenár zase ráta s konsolidáciou, v ktorej spoločenská a politická štruktúra, rovnako ako v Libanone, je organizovaná podľa etnického pôvodu, náboženského vyznania. V Libanone je podľa ústavy prezidentom kresťan, premiérom sunnita a predsedom parlamentu je šiita.
Prípadný bosenský scenár, založený na troch etnikách, by podľa viacerých znamenal mnohé problémy. Rovnako tzv. sudánsky najmenej pravdepodobný model. Teda rozdelenie krajiny na dve alebo tri časti, čo skrýva mnohé úskalia. Konkrétne by išlo o rozdelenie: na východe sunnitský, na severe kurdský a na západe sýrsky štát. Často sa o ňom hovorí iba za zatvorenými dvermi. Sudán sa rozdelil na severný a južný, ale USA a Rusko často spomínali zachovanie územnej celistvosti Sýrie.