Menej sa však zmieňujú o historickej špine, ktorá tentoraz trápi nielen ukrajinských antifašistov v súvislosti s trojdňovými oslavami „európsky“ nazvanými Šuchevičfest, ktorý trval od piatka do nedele. Historické fakty zo života dnes už nositeľa titulu hrdina Ukrajiny, besedy zo záujemcami či športové súťaže síce nevyvolali až taký veľký záujem, ale už samotná existencia „osláv“ vyvolala nemalú pozornosť nielen na Ukrajine.
„Každá osobnosť je krokom k šťastnej budúcnosti. Dnes je takým príkladom pre vojakov antiteroristickej operácie (v Donbase – pozn. red.), ktorí bránia Ukrajinu, Roman Šuchevič,“ vyhlásila Oksana Stokolos-Vorončuková, podpredsedníčka Ľvovskej oblastnej administrácie v predvečer 110. výročia narodenia nositeľa titulu hrdina Ukrajiny.
Foto: Reuters, Roman Baluk
Do histórie sa pritom Šuchevič zapísal hlavne ako antisemita a kolaborant s okupačnými fašistickými jednotkami. Viacerí politológovia v tejto súvislosti pripomínajú, že oslavy spojené aj so 76. výročím zverejnenia tzv. Aktu obnovenia ukrajinskej štátnosti sa konali v čase pripomenutia nacistického vpádu do západnej Ukrajiny a následných pogromov. Informácia o tragédii z 30. júna 1941, o začiatku masového vraždenia Židov na západnej Ukrajine a hlavne vo Ľvove, už dávno obletela svet. Počas troch dní pogromu zahynuli tisíce a podľa Svetového židovského kongresu (WJC) v prvé júlové dni asi 4 000 Židov.
„Pred vojnou žilo vo Ľvove od 135– (vrátane utečencov) do 150-tisíc Židov. Po oslobodení mesta od nacistov ich v ňom ostalo iba 823,“ napísal Filipp Fridman zaoberajúci sa dejinami holokaustu v knihe Smrť ľvovských Židov.
Dostupné archívne dokumenty potvrdzujú, že organizátorom rabovania, znásilňovania a vraždenia nevinných ľudí boli okrem nacistických jednotiek hlavne príslušníci tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Jej súčasťou bol aj prápor Nachtigall, v ktorom velil už vtedy v hodnosti generála Roman Šuchevič a ktorého dnes časť ukrajinskej spoločnosti považuje za národného hrdinu. A plazivá „šuchevizácia“ po celej krajine pokračuje. Najnovšie meno „hrdinu“ nosí donedávna ešte kyjevský prospekt ruského generála osloboditeľa Nikolaja Vatutina a počas víkendu Romanom Šuchevičom za účasti Volodymyra Omeľjana, ministra pre otázky infraštruktúry, nazvali jedno z plavidiel križujúcich Dneper.
„Hrdinom nemôže byť ten, kto bojoval na strane hitlerovského Nemecka, kto si obliekol uniformu wermachtu a bol príslušníkom práporu nemeckej pomocnej polície a bránil tak zločineckú Tretiu ríšu. Kyjevský Prospekt Šucheviča je amorálnou propagandou spolupráce s najhorším zlom ľudstva,“ reagoval na najnovšie zviditeľnenie „hrdinu“ v rámci „šuchevizácie“ Moshe Reuven Azman, hlavný ukrajinský rabín a zároveň stúpenec „dekomunizácie“ na Ukrajine.
Práve problémy s propagandou, tentoraz vraj s ruskou, majú viac ako s nacistickou minulosťou niektoré ukrajinské sily. Ako informoval Ľvivsky portál deň pred otvorením Šuchevičfestu vznikla vo Ľvove z iniciatívy mimovládnej organizácie Západný informačný front rovnomenná agentúra, ktorej cieľom je „bojovať proti ruskej informačnej agresii a chrániť dobré vzťahy ukrajinského ľudu s národmi Európy pred provokáciami a dezinformáciami“. V rámci toho však pravdepodobne aktivisti agentúry nemajú v pláne pozrieť si strihový historický dokument Michaila Romma z roku 1965 Obyčajný fašizmus. Pravdepodobne budú skôr napĺňať odkaz Otta von Bismarcka, nemeckého kancelára v rokoch 1862 až 1890.
„Mohutnosť Ruska možno podkopať iba oddelením od Ukrajiny. Ukrajinu treba nielen oddeliť, ale predovšetkým postaviť proti Rusku, národ rozdeliť na dve časti a potom iba sledovať, ako bude vraždiť brat brata. Musíme preto nájsť a vychovať zradcov z prostredia ukrajinskej nacionalistickej elity a s ich pomocou zmeniť uvažovanie jednej časti veľkého národa až do štádia, keď bude nenávidieť všetko ruské. Všetko ostatné je len otázkou času,“ znejú Bismarckove „rady“ ešte z 19. storočia.