Šéfovia Bieleho domu a Kremľa naznačili symbolický signál pre normalizáciu vzťahov

Od schôdzky plánovanej približne na hodinu, ktorá sa však natiahla na viac ako dve, sa neočakával okamžitý zvrat, ktorý by vzájomné vzťahy, najchladnejšie od studenej vojny, zázračne vylepšil. Šéfovia Bieleho domu a Kremľa však naznačili, že chcú vyslať symbolický signál pripravenosti hľadať pracovný formát pre normalizáciu vzťahov. To bola méta, ktorú si tiesnení Trumpovými domácimi kritikmi, odporcami zblíženia Washingtonu s Moskvou, prezidenti dali. „Mali sme veľmi, veľmi dobré rozhovory… Samozrejme to bude pokračovať. Tešíme sa na veľa veľmi pozitívnych vecí, ktoré sa udejú v prospech Ruska, Spojených štátov a všetkých zainteresovaných,“ povedal na úvod rokovaní Trump a Putinovi podal pravicu so slovami: „Je pre mňa česť tu byť s vami.“

Čo si pod tými kladnými výsledkami obaja predstavovali?

Ruský prezident odpovedal rovnako úctivo. Pripomenul telefonické rozhovory, ktoré už s Trumpom mali, a dodal, že je rád, že sa môžu stretnúť osobne: „Dúfam, že tak, ako ste povedali, naše stretnutie prinesie kladné výsledky.“

Čo si pod tými kladnými výsledkami obaja predstavovali? Jedným z úspechov by podľa agentúry AP mala byť nová etapa prímeria v Sýrii.

„Pre prezidenta Trumpa úspešné stretnutie s Putinom znamenalo príležitosť na fotografovanie s trochou teatrálnosti,“ myslí si Thomas Schwartz , profesor histórie a politológie z Vanderbiltovej univerzity. "Veľa snímok usmievavej dvojice, nejaká kladná reč tiel, úprimne vyznievajúci a pevný stisk rúk – spolu s istým zmäkčením ruského postoja voči USA – možno prísľubom súčinnosti v Sýrii, hľadania riešenia na Ukrajine, prípadne nejakým prejavom podpory americkému prístupu k Severnej Kórei.

Putinovi trocha teatrálnosti tiež padne vhod. Určite by privítal od Trumpa aj istý náznak prísľubu zmiernenia sankcií voči Rusku. Očakával však od prezidenta USA predovšetkým zopár uznanlivých slov, ktoré by naznačovali, že Rusko rešpektuje ako rovnocenného partnera, po čom Moskva vždy túžila už od sovietskych čias," povedal Schwartz pre Pravdu a dodal: „Či sa naplnili ich želania? Vzhľadom na to, že latku nastavili tak nízko a očakávania boli také skromné, schôdzku pokojne mohli označiť za úspešnú.“

Podľa Jörga Forbriga, experta na strednú a východnú Európu z German Marshall Fundu, ani americký prezident, ani jeho ruský náprotivok nemali vysoké nároky na ich prvom stretnutí. Prelom a nejakú zásadnejšiu dohodu mohli vopred bezpečne vylúčiť. „Trump sa ocitol pod drobnohľadom pre svoje väzby na Rusko, a nemôže si dovoliť Putinovi v ničom ustúpiť. Nemá dostatočný politický priestor na to, aby mohol radikálne zmeniť svoj prístup k Rusku,“ povedal Forbrig pre Pravdu.

Počas úvodu rokovaní Trump neodpovedal na ich opakovanú otázku

„Za šesť mesiacov prezidentovania Donalda Trumpa nebolo badateľné žiadne zmäkčenie amerického postoja k Rusku,“ pripomína Forbrig a dodáva: „Ba čo viac, Washington postoj k Rusku ešte pritvrdil, o čom svedčí rozšírené sankcií proti Moskve, posilnenie americkej vojenskej prítomnosti v Európe a nálety v Sýrii.“ Podľa neho Kremľu je úplne jasné, že jeho povolebné nádeje na zmierlivejší prístup Bieleho domu sa pod tlakom Trumpových oponentov i médií tak skoro nenaplnia.

„Veci ešte ďalej komplikuje to, že Putin tiež nie je v pozícii, aby spravil nejaké ústupky, ktoré by mohli pomôcť normalizovať vzťahy s USA. Konfrontácia s Amerikou a so Západom všeobecne teraz definuje jadro jeho vlády. Vzhľadom na to, že na budúci rok sa bude uchádzať o znovuzvolenie, Putin sa istý čas vyhne všetkému, čo by mohlo byť považované za slabosť z jeho strany. Z toho dôvodu ani ruský, ani americký prezident nie sú ešte momentálne schopní výrazne zmeniť vzájomný vzťah svojich krajín. Aby si zachovali tvár, oznámili aspoň nejaké menšie, i keď stále dôležité iniciatívy na obnovenie určitej spolupráce, napríklad v prístupe ku konfliktu v Sýrii,“ dodal Forbrig.

Summit G20 v Hamburgu

Fotogaléria 34 fotiek

+31

Počas úvodu rokovaní, na ktorom mohli byť prítomní aj novinári, Trump neodpovedal na ich opakovanú otázku, či s Putinom mieni otvoriť aj otázku ruského zasahovania do vlaňajších prezidentských volieb v USA. „Prezident Trump mal v každom prípade otvoriť túto tému s Putinom,“ nazdáva sa Forbrig. „Napokon, je to priamy útok na americkú demokraciu, existuje dostatok dôkazov, že Rusko sa usilovalo ovplyvniť voľby v USA. Mnohí v USA očakávali, že ich prezident zaujme k riešeniu tohto problému jasný postoj, čím by pomohol obmedziť ruské zasahovanie do demokratických volieb po celom svete,“ konštatoval s tým, že zrejme išlo iba o „zbožné želanie“. „Trump sa vyhýba tejto téme. Doteraz dôrazne popieral, že by ruské zasahovanie mohlo dopomôcť k jeho zvoleniu a vinu sa pokúsil zvaliť na Demokratickú stranu, spravodajské služby a médiá. Vzhľadom na toto dôsledné popieranie bolo možné len ťažko očakávať, že by predviedol niečo, čo by bolo úplným obratom v tejto téme,“ dodal expert z German Marshall Fundu.

Schwartz: Trump mal upozorniť na problém ruského zasahovania

Tiež profesor Schwartz je presvedčený, že Trump mal upozorniť na problém ruského zasahovania. „Jedna vec, ktorú mohol urobiť, aby zmierni dosah krízy, je, že by sa ospravedlnil za posledné americké pokusy zasahovať do ruských volieb – hoci by tým aj obvinil Obamu, s čím, ako sa zdá, zvyčajne nemá problém – a požiadal Putina, aby sa dohodli na všeobecnej zásade, že žiadna z oboch krajín by nemala zasahovať do volieb tej druhej. Ale to je veľmi háklivý bod pre Trumpa, keďže by to mohlo spochybniť legitimitu jeho zvolenia a Putin podobné obvinenia kategoricky odmieta. Ale ak by to Trump predložil ako všeobecnú zásadu bez konkrétnych obvinení, možno by presvedčil Putina na súhlas,“ predpokladá profesor z Vanderbiltovej univerzity.

Ani ďalší analytici nepredpokladali, že by sa Trump s Putinom zásadnejšie venovali tejto háklivej téme. „Sústrediť sa na ňu by bolo nezmyselné, skazilo by to emocionálne atmosféru, takže pochybujem, že sa Trump vážnejšie dotkol tohto problému,“ povedal pre Pravdu Andrej Kolesnikov, analytik z moskovského Carnegieho centra. Aj podľa neho šéfovia Bieleho domu a Kremľa splnili, čo v danej chvíli mohli. „Očakávania neboli vysoké. Cieľom bolo nájsť pôdu pre budúcu konkrétnejšiu agendu, a to sa im zrejme podarilo,“ dodal ruský expert.

Spomenuté prímerie, ktoré sa má týkať juhozápadnej Sýrie, nie je podľa AP priamym výsledkom rokovaní Putin – Trump. Jeho načasovanie však hovorí o koordinácii Moskvy a Washingtonu. Mohlo by to znamenať nový impulz pre riešenie konfliktu v Sýrii v čase, keď je pod tlakom Rakká, bašta teroristickej organizácie Islamský štát (IS). Dobývajú ju Sýrske demokratické sily s podporou USA.

Prímerie, na ktorom sa dohodnú Biely dom a Kremeľ, by za istých okolností mohlo viesť k prehĺbeniu politických rozhovorov o budúcnosti Sýrie. Rusko stále podporuje diktátora Bašára Asada, ktorý je v prvom rade zodpovedný za krviprelievanie v krajine. Na druhej starne aj mnohí jeho kritici sa prikláňajú k názoru, že nejakú úlohu pri riešení osudu krajiny bude musieť jej súčasný prezident zohrávať.