Kyjev je podľa Porošenka schopný dosiahnuť aliančné štandardy za tri roky, teda prihlášku do aliancie plánuje podať v roku 2020.
„Ukrajina jasne načrtla svoju politickú budúcnosť. Považujeme za nevyhnutné, aby sme začali diskutovať o zavedení akčného plánu. Naše návrhy začať túto diskusiu boli s uspokojením prijaté,“ povedal Porošenko. Prezident je podľa televízie 112 presvedčený, že táto debata priblíži Ukrajinu k podaniu prihlášky za člena NATO. „Máme program do roku 2020. Vieme, čo máme robiť. Prvýkrát máme cestovnú mapu, čo a kedy urobiť,“ dodal.
Na akékoľvek snahy Ukrajiny o vstup do NATO reaguje tradične krajne odmietavo Rusko, ktoré vníma približovanie aliancie k ruským hraniciam ako ohrozenie svojej bezpečnosti. Ruský prezident Vladimir Putin svojho času odôvodňoval anexiu Krymu práve obavou, že by sa Sevastopoľ, tradičná základňa Čiernomorskej flotily, mohol ocitnúť v aliančných rukách.
Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
Akčný plán je určený krajinám chystajúcim sa na vstup do NATO. O plán Ukrajina požiadala už v roku 2008, ale vtedy, na bukureštskom summite aliancie, pozvánku nedostala. O dva roky proruský prezident Viktor Janukovyč prípravy pozastavil a rozpustil štruktúry, zriadené jeho prozápadnými predchodcom Viktorom Juščenkom v roku 2006.
Porošenko bol do čela krajiny zvolený po zvrhnutí Janukovyča vo februári 2014. Vzápätí Rusko anektovalo Krym a na východe krajiny vypukol konflikt, ktorý si doteraz vyžiadal približne 10 000 mŕtvych.
Porošenko opakovane označil vstup do NATO za strategický cieľ Ukrajiny a sľúbil o tejto otázke usporiadať referendum, avšak bez zmienky o jeho termíne.
Ukrajinský parlament minulý mesiac prijal zákon, ktorý snahu stať sa členom NATO zakotvuje ako prioritu štátnej politiky. Kyjev vidí v NATO záruky zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny. Kremeľ vzápätí pohrozil, že Rusko by takéto priblíženie NATO k ruským hraniciam nenechalo bez odpovede.
Aliancia na minuloročnom summite vo Varšave potvrdila politickú aj praktickú podporu Ukrajine. Avšak generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vtedy upozornil, že ukrajinské členstvo ešte nie je na programe dňa.
Ekonomické sankcie je vhodné ponechať
Stoltenberg opäť vyzval Rusko na stiahnutie ruských vojakov z Donbasu a ukončenie vojenskej podpory separatistov, akokoľvek Moskva zapojenie do konfliktu stále popiera. „Konflikt naďalej ničí ľudské životy, už tu bolo zabitých viac ako 10-tisíc ľudí, vrátane troch tisícoviek civilistov. Je zjavné, že sa dohoda o prímerí neplní,“ povedal politický šéf aliancie a dodal, že ekonomické sankcie Západu je vhodné ponechať, až kým Rusko nezmení svoje počínanie.
Uviedol tiež, že NATO pomáha Ukrajine vyšetriť kybernetický útok z konca júna. „V posledných dňoch sme dodali Ukrajine moderné vybavenie pre ochranu pred kybernetickými útokmi a pomáhame kľúčovým vládnym inštitúciám s vyšetrovaním inidentů toho druhu, ku ktorému nedávno došlo,“ povedal Stoltenberg. Výmena skúseností aj spoločné cvičenia v tejto oblasti sú podľa neho potrebné na účinné odvrátenie „veľmi reálnych a veľmi premenlivých“ hrozieb.
„Kybernetické útoky sú kľúčový prvok hybridnej vojny,“ vyhlásil ukrajinský prezident, podľa ktorého existujú dôkazy, že júnový útok bol dielom Ruska.