V rakúskom Mauerbacha sa na tom predbežne zhodlo 57 zástupcov členských krajín OBSE. S odvolaním sa na zdroje z diplomatických kruhov to napísal server denníka Der Standard. Podľa neho sa podarilo dohodnúť aj obsadenie ďalších troch doteraz voľných vedúcich pozícií.
Formálne rozhodnutie o vymenovaní nových predstaviteľov OBSE má padnúť v stredu. Rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz ale dúfa, že dojednanú dohodu všetci dodržia. Rakúsko v súčasnosti OBSE predsedá.
Foto: SITA/AP, Ronald Zak
Greminger je dlhoročným švajčiarskym veľvyslancom pri OBSE. Podľa agentúry APA sa teší dôvere Západu aj Ruska od roku 2014, kedy neutrálne Švajčiarsko OBSE predsedalo.
Kurz podľa agentúry Reuters vyhlásil, že členské štáty súhlasili aj s ďalšími tromi personálnymi návrhmi Rakúska. Vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny sa vraj stane bývalý generálny tajomník organizácie Lamberto Zannier a zástupcom pre slobodu médií niekdajší francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Harlem Désir.
Ako vedúci Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva potom má byť vymenovaná bývalá ministerka zahraničia Islandu Ingibjörg Sólrún Gísladóttirová.
To, že funkcie v čele OBSE zostávali až doteraz voľné, naznačuje podľa Der Standard, že činnosť organizácie bola zvnútra blokovaná. Stály ukrajinský zástupca v OBSE Ihor Prokopčuk povedal, že prelomovú zhodu umožnilo Rusko, ktoré prestalo stáť v opozícii. V OBSE sa rozhoduje konsenzom.
Medzi 57 zástupcovia členských krajín OBSE prišlo na neformálne zasadnutie do dolnorakúskeho Mauerbachu 29 ministrov zahraničia. Bol medzi nimi ruský šéfdiplomat Sergej Lavrov, taliansky minister zahraničia Angelino Alfano a ich slovenských náprotivok Miroslav Lajčák. Chýbal naopak nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel a ukrajinský šéfdiplomat Pavlo Klimkin.
OBSE vznikla v roku 1995 z Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (tiež Helsinská konferencia) a je najväčšou medzinárodnou organizáciou zameranou na otázky bezpečnosti. Jej členmi je 57 štátov z Európy, Ázie a Severnej Ameriky.