Trištvrte roka pred parlamentnými voľbami sa na scéne objavilo nové zoskupenie uchádzajúce sa o hlasy voličov, ktorým sa aj nacionalistická a xenofóbna politika najradikálnejších pravicových parlamentných strán máli. Nové hnutie Sila a odhodlanie, ktoré cez víkend vzniklo splynutím viacerých menších otvorene rasistických či až neonacistických skupín, si podľa jeho zakladateľov trúfa získať podporu až desiatich percent voličov.
Sila a odhodlanie sa chystá osloviť predovšetkým bývalých stúpencov Jobbiku rozčarovaných zmeneným kurzom strany, o ktorej budapeštiansky súd svojho času rozhodol, že ju možno označovať za „neonacistickú“. Odvtedy však predseda Gábor Vona zjemnil rétoriku, prestal s rasistickými výpadmi proti Rómom a Židom a Jobbik začal meniť z radikálnej nacionalistickej strany na „národne ľudovú“. Vona demonštratívne odmietol podporiť Fidesz v kampaniach proti utečencom, Európskej únii či najnovšie americkému finančníkovi maďarského pôvodu Georgeovi Sorosovi, za čo si od premiéra Viktora Orbána vyslúžil posmech, že sa z nahnevaného radikála premenil na zjemneného posluhovača Bruselu.
„Rybník“ vhodný na lov krajne pravicových hlasov je v Maďarsku nezvyčajne veľký. Podľa sociologického ústavu Závecz Research sa 1,2 milióna Maďarov považuje za radikálnych pravičiarov. Tí, čo sa v prieskume prihlásili k najpravicovejšiemu kraju sedemstupňovej škály, tvoria až pätnásť percent všetkých voličov. To však neznamená, že by hnutia Sila a odhodlanie, hlásajúce nadradenosť bielej rasy a potrebu nemilosrdnej obrany životného priestoru Maďarov, malo šancu prilákať väčšiu časť z nich pod svoju zástavu.
Šéf Závecz Researchu, Tibor Závecz, v týždenníku Vasárnapi Hírek upozornil, že strany zvedú boj o hlasy približne štvrť milióna nerozhodnutých radikálov, z ktorých pravdepodobne väčšina pripadne Fideszu. Prieskumy jeho ústavu ukazujú, že z 1,2 milióna radikálov podporuje Jobbik aj po jeho posune smerom k centru politického spektra asi 20 percent, kým 60 percent je naviazaných na Fidesz. Orbánova strana za posledné dva roky vďaka protimigrantskej politike a opevňovaniu južných hraníc pohltila tretinu bývalých stúpencov Vonu. Tento proces je však podľa Závecza už ukončený a Jobbiku by už ďalší radikáli nemali utiecť. Vonova strana pritom má potenciál ďalšieho rastu. Úspešne sa jej totiž darí loviť nových stúpencov v centre politického spektra, kde mnohých nespokojencov s Orbánovou vládou presvedčila, že pred aprílovými voľbami zostáva jediným reálnym vyzývateľom Fideszu.Väčšina analytikov nepredpokladá, že by sa hnutiu Sila a odhodlanie podarilo na budúci rok prekonať päťpercentný prah a vstúpiť do parlamentu. Závecz predpovedá, že o „voľných“ radikálov najtvrdšie zabojuje Fidesz, a ak sa vládnej strane podarí väčšinu z nich prilákať, môže vďaka nim získať hoci aj ústavnú väčšinu. Orbán im v poslednom čase posiela čoraz viac ústretových signálov. Pochvalne sa vyjadril o niekdajšom maďarskom vládcovi Miklósovi Horthym, Hitlerovom spojencovi a vyhlásil tiež, že Maďarsko si musí zachovať svoju etnickú homogenitu, lebo miešanie národností prináša len problémy.
Podľa analytika Dániela Rónu väčšou hrozbou ako nové extrémistické hnutie je pre Maďarsko posun celého pravého stredu doprava. „Radikalizmus sa stáva normou. V tom Jobbik nedokáže súťažiť,“ povedal pre Vasárnapi Hírek a dodal: „Fidesz nemá čo stratiť, lebo akokoľvek bude jeho tón zachádzať do extrému, jeho umiernenejší voliči nemajú kam ísť.“