Marshallov plán pre Balkán?

Európska únia sa chystá investovať jednu miliardu eur do krajín západného Balkánu.

13.07.2017 08:00
balkán merkelová Foto: ,
Nemecká kancelárka Angela Merkelová nasledovaná talianskym premiérom Paolom Gentilonim a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vystupujú z lode, ktorou sa dopravili do dejiska západobalkánskeho summitu v Terste.
debata (8)

V talianskom Terste, kde sa konal summit krajín takzvaného berlínskeho procesu, to oznámil komisár Európskej únie pre rozšírenie Johannes Hahn. „Vychádzame z toho, že by tak v nasledujúcich rokoch mohlo vzniknúť 80-tisíc pracovných miest,“ citoval komisára spravodajský portál Deutsche Welle.

Masívnymi investíciami, ktoré majú podporiť ekonomické zblíženie krajín regiónu usilujúcich sa o vstup do EÚ, chce Brusel na popud Berlína zastaviť jeho hroziacu destabilizáciu. „Keď sa rozvíja ekonomika, nebývajú vojny. Hospodárska spolupráca v Európe po druhej svetovej vojne jej priniesla obdobie mieru. Taká spolupráca na západnom Balkáne je naším najvyšším záujmom,“ povedal podľa agentúry ANSA šéf diplomacie hostiteľskej krajiny Angelino Alfano.

Premiérov Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Macedónska a Srbska prišli do jadranského prístavu povzbudiť do užšej spolupráce nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Emmanuel Macron a vysokí predstavitelia Británie, Chorvátska, Rakúska i Slovinska, ktorí sú spolu s Talianskom tiež členmi berlínskeho procesu. Ten sa zrodil pred troma rokmi na prvom západobalkánskom summite v nemeckej metropole.

Práve Nemecko je iniciátorom hospodárskeho programu predloženého západobalkánskej šestke. Podľa belehradských novín Večernje novosti Berlín tak chce regiónu kompenzovať dlhé čakanie na vstup do Európskej únie. Plán dostal názov Berlín plus. V kuloároch mu však už prischlo označenie malý Marshallov plán, podľa projektu niekdajšieho šéfa americkej diplomacie Georgea Marshalla, ktorý pomohol obnoviť druhou svetovou vojnou zničenú západnú Európu. Plánom na povznesenie ekonomiky západného Balkánu by sa ešte mala zaoberať Európska rada v Bruseli, ktorá po jeho schválení vytvorí osobitný fond pre balkánske krajiny. Peniaze na realizáciu ambiciózneho projektu by mali poskytnúť popri Európskej únii aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. „Uzavrieme množstvo projektov v oblasti dopravy a energetiky – v celkovej hodnote zhruba 200 miliónov eur, na ktoré vzápätí naviaže celková investícia vo výške zhruba 540 miliónov eur. A čo je obzvlášť dôležité, vytvoria sa podmienky pre novú regionálnu hospodársku zónu, čo by malo stimulovať obchod v rámci regiónu, ktorý nie je najrozvinutejší, ale má veľký potenciál,“ konštatoval Hahn.

Hlavným zámerom je vytvoriť v regióne s dvadsiatimi miliónmi spotrebiteľov spoločný trh a atraktívne hospodárske prostredie. Západný Balkán sa má prepojiť modernou infraštruktúrnou sieťou. Nové diaľnice by napríklad spojili Srbsko s Bosnou a Hercegovinou či Belehrad s Tiranou cez Prištinu.

EÚ by vďaka Berlínu plus mohla získať aj kvalifikovanú pracovnú silu a technologicky vyspelý región, ktorý sa približuje k svojim západným partnerom. Súčasne by projekt mal preklenúť neisté obdobie niekoľkých budúcich rokov, počas ktorých EÚ tiesnená viacerými krízami nemá možnosť forsírovať ďalšie rozširovanie. Silným motívom na aktiváciu plánu je aj snaha znížiť napätie v regióne. Západný Balkán sa totiž stále plne nespamätal z dôsledkov zničujúcich vojen, ktoré sprevádzali rozpad bývalej Juhoslávie.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Balkán