Podľa Číny ide o logistické zariadenie, s cieľom zásobovať mierotvorné námorné plavidlá, a nie o vojenskú základňu.
„Úlohou základne bude udržiavanie mieru a humanitárna pomoc pre Afriku a západnú Áziu,“ uviedla agentúra Nová Čína. Ďalším využitím základne, ktorá sa začala stavať minulý rok, budú podľa agentúry cvičné námorné operácie či záchranné misie. "Využije sa aj na zásahy proti pirátom a na podporu misií OSN na pobreží Jemenu a Somálska,“ poznamenala Nová Čína.
Počet lodí, ktoré vyplávali, koľko bolo na nich vojakov a ani kedy sa zo základne začnú robiť operácie, agentúra nespresnila. Na založenie základne sa zahraničné médiá pozerajú ako na snahu Číny ukázať svoju vojenskú silu v tomto regióne.
Oficiálne čínske noviny Global Times poukázali na to, že vojenské základne majú v Džibutsku aj USA, Japonsko a Francúzsko. "Základným cieľom rozvoja čínskej vojenskej moci je ochrana bezpečnosti Číny a nie snaha o ovládnutie sveta,“ tvrdí denník.
Peking informoval, že základňu postavili po priateľskej dohode s Džibutskom v záujme ich obyvateľov. Čína pred dvomi rokmi prisľúbila investovať do rozvoja Afriky (ako jej hlavného obchodného partnera) približne 60 miliárd dolárov. Peniaze majú byť určené najmä na rozvoj infraštruktúry. Peking má za to získať hlavne dodávky prírodných zdrojov.
Poloha čínskej základne vyvoláva obavy v Indii. Znepokojenie vyplýva z toho, že Džibutsko má v Africkom rohu strategickú polohu. V novom čínskom opornom bode vidí totiž ďalší článok reťazca vojenských spojenectiev a aktivít Číny okolo indického subkontinentu – v Bangladéši, Barme a na Srí Lanke.
Čínsky minister zahraničných vecí Wang Ji vyhlásil, že jeho krajina sa chystá v budúcnosti vybudovať ďalšie základne tam, kde to bude potrebné a kde si to budú želať ostatné štáty. „Domnievam sa, že je to nielen rozumné a spravodlivé, ale aj v súlade s medzinárodnou praxou,“ vyjadril sa Wang Ji.