Pokiaľ sa Parížska dohoda dodržiavať nebude a nezníži sa produkcia plynov spôsobujúcich skleníkový efekt, môže dôjsť k otepleniu priemerne až štyri stupne Celzia na konci storočia. Časti Ázie môžu čeliť nárastu teploty až o šesť stupňov. „Krajiny Ázie a Pacifiku sú vystavené najvyššiemu riziku extrémnej chudoby, ktorá sa prehĺbi, pokiaľ sa rýchlo nezavedú opatrenia na zmiernenie klimatických zmien,“ upozornil Bambang Susantono, ktorý pôsobí ako viceprezident pre udržateľný rozvoj Ázijskej rozvojovej banky.
Čína alebo Pakistan budú čeliť zvýšeniu teploty až o osem stupňov. To môže spôsobiť, že v niektorých regiónoch bude žiť menej ľudí, keďže zmenená klíma ovplyvní poľnohospodárstvo a rybolov. Záplavy alebo, naopak, suchá môžu pre stovky miliónov obyvateľov Ázie znamenať stratu domovov a epidémiu hladu. „Takýto scenár by mohol znamenať existenčnú hrozbu pre niektoré krajiny v regióne,“ vyjadrila sa Ázijská rozvojová banka.
Milióny ľudí žijúcich v Ázii už klimatické zmeny ovplyvňujú. Budúcnosť a bezpečnosť regiónu budú ešte viac ohrozené, pokiaľ sa nezačne okamžite konať a globálne otepľovanie sa nezastaví. Mnohé ázijské krajiny sú stále závislé od fosílnych palív. Ázijská rozvojová banka na propagáciu prechodu na nízkouhlíkové zdroje investuje približne štyri miliardy dolárov.
Prechod od fosílnych palív na ekologickejšie alternatívy je jedným z hlavných bodov Parížskej dohody. Dodržať dohodu sa v roku 2016 zaviazalo 177 členských štátov OSN. Cieľom dokumentu je udržať stúpajúcu teplotu pod hladinou dvoch stupňov Celzia. Dohodu podpísali aj štáty produkujúce najviac emisných plynov ako USA, Čína a India. Po nástupe Donalda Trumpa do prezidentského úradu sa Spojené štáty rozhodli od zmluvy upustiť.
Globálne otepľovanie je spôsobované oxidom uhličitým a inými nebezpečnými plynmi, ktoré sa hromadia v zemskej atmosfére a udržujú teplo zo slnečného žiarenia na povrchu zeme. Tento úkaz sa nazýva skleníkovým efektom a spôsobuje stále narastajúcu teplotu, ktorá zapríčiňuje napríklad častejšie suchá a silnejšie hurikány.