„Model vládnutia, ktorý začal fungovať po ,euromajdane‘, sa vyčerpal,“ tvrdí napríklad aj kyjevský politológ Vadim Karasjov v narážke napríklad na nefunkčnosť parlamentu, ktorého poslanci sú od piatka až do septembra na dovolenke. A to v čase, keď na rokovaní prezidenta Petra Porošenka s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom sa v plnej nahote ukázala nespokojnosť Bruselu s Kyjevom.
Spoločne sme veľa dosiahli. Prešli sme však iba polovicu cesty. Ukrajinci musia vybudovať moderný štát, ktorý sa postará o svojich občanov na základe demokracie.predseda Európskej rady Donald Tusk
Predovšetkým s jeho toľko proklamovaným zápasom proti všadeprítomnej korupcii, ktorá je dodnes úspešným traťovodom financií poskytovaných aj EÚ. A to bol aj dôvod, prečo sa lídri únie dobre pripravili na kyjevské rozhovory. Nechceli totiž, aby sa opakovala situácia spred niekoľkých dní, keď sa prezident Porošenko optimisticky vyjadril o smerovaní krajiny do NATO.
Jej šéfovi Jensovi Stoltenbergovi, stojacemu vedľa prezidenta, ostalo len prevrátiť oči, keď počul, že Porošenko sa dohodol s NATO na začatí rokovania o akčnom pláne o vstupe Ukrajiny do aliancie. A následné tvrdenie, že Kyjev podá prihlášku už v roku 2020, bolo aj na skúseného lídra aliancie prisilnou kávou. Ibaže Tusk a Juncker dali jasne najavo, že „rozprávky je koniec“.
Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
„Spoločne sme veľa dosiahli. Prešli sme však iba polovicu cesty. Ukrajinci musia vybudovať moderný štát, ktorý sa postará o svojich občanov na základe demokracie,“ vyhlásil diplomaticky, ale jasne Tusk v prejave v ukrajinčine. Kyjevský politológ Ruslan Bortnik bol otvorenejší, keď konštatoval, že „medový mesiac“ medzi Bruselom a Kyjevom sa skončil a začalo sa "spolunažívanie diktované nevyhnutnosťou“.
Aktéri už 19. rokovania Ukrajina – EÚ sa nedočkali záverečného dokumentu. Všeobecne sa to považuje za prejav rozporov medzi dvadsaťosmičkou a v tomto konkrétnom prípade Ukrajinou. Navonok sa zdá, že ide o maličkosť. Kyjev presadzoval vložiť do textu spoločnej asociačnej dohody vetu, podľa ktorej Brusel uznáva „európske úsilie Ukrajiny a víta jej európsku voľbu“. Členovia únie to však kategoricky odmietli.
Spomínaný pokus a Porošenkov pôvodný optimizmus mali za cieľ získať lacné propagandistické body pre súčasný nacionalisticky ladený a korupčnícky režim. Prípadný úspech s prepašovaním spomínaného dodatku by Porošenko a jeho okolie mohli doma prezentovať ako súhlas EÚ s prijatím Ukrajiny. Navyše ukrajinský prezident žiadal aj „cestovnú mapu“.
Pritom počas rokovania o asociačnej dohode s Ukrajinou prišlo Holandsko podporované aj Nemeckom a Francúzskom s požiadavkou týkajúcou sa nových obmedzení pre európsky sen Ukrajiny.
Neprekvapuje preto nervózna reakcia „teflonového“ Porošenka na záver kyjevského summitu. „Nikomu v Európe nedovolíme brániť úsiliu Ukrajiny stať sa členom únie,“ vyhlásil ukrajinský líder.
Ibaže kyjevský politológ Dmitrij Kornejčuk vyslovil v tejto súvislosti nahlas to, čo si dnes väčšina ťažko skúšaných Ukrajincov myslí: „Napriek imitácii nejakých stretnutí už Západ považuje Porošenka za chromú kačicu (v americkom politickom systéme ide o pojem označujúci už desaťročia pozíciu prezidenta USA posledného asi pol roka pred odchodom z Bieleho domu, keď sú jeho právomoci značne oslabené – poz. red.). Nevedie žiadne dôležité rozhovory.“ Ukrajinec išiel ešte ďalej, keď tvrdí, že „bezvízový režim a napokon aj asociačná dohoda boli darčekom na rozlúčku. Nie však pre Porošenka, ale pre Ukrajinu“.