Ešte na začiatku minulého roka sa pritom odhadovalo, že obeťou násilia zo strany kňazov a učiteľov bolo v zbore východobavorského mesta okolo 230.
K násiliu dochádzalo podľa správy od roku 1945 do začiatku 90. rokov minulého storočia predovšetkým v prípravke, ale aj medzi žiakmi regensburgského gymnázia. Mnoho detí podľa Webera vnímalo školu ako „väzenie, peklo a koncentračný tábor“, niektorí líčia svoje školské roky ako „najhoršie obdobie svojho života plné strachu, násilia a bezmocnosti“.
Prípad zneužívania v preslávenom detskom zbore sa dostal na verejnosť v roku 2010, keď Nemeckom otriasala séria škandálov okolo sexuálneho násilia na najrôznejších katolíckych školách a internátoch, ku ktorému údajne dochádzalo predovšetkým v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Podobné obvinenia sa vtedy objavili aj v Holandsku, Rakúsku, Švajčiarsku a v Írsku. V Regensburgu sa právnik Weber sústredil na prípady od konca druhej svetovej vojny do začiatku 90. rokov minulého storočia.
Spoluvinu na násilí, ktorého sa učitelia a kňazi na „vrabcoch“ dopúšťali, má podľa záverečnej správy aj brat emeritného pápeža Benedikta XVI. Georg Ratzinger, ktorý zbor viedol v rokoch 1964 až 1994. Ratzinger v minulosti niekoľkokrát poprel, že by o prípadoch zneužívania členov zboru vedel. K poslednému z nich pritom malo dôjsť až v roku 1992.
Podľa Webera možno pápežovmu bratovi vyčítať to, že napriek povedomiu o praktikách vnútri zboru nijako nezasiahol. V zbore podľa neho o násilí na deťoch vedeli takmer všetci, panovala v ňom však „kultúra mlčania“. Hlavným cieľom bolo chrániť dobrú povesť chóru.
Všetky činy, ktorých sa dospelí na deťoch v regensburskom zbore dopustili, sú podľa Webera premlčané. Postihnutí by mali byť ale odškodnení sumou vo výške až 20-tisíc eur.