Otroctvo stále existuje

Vo veľmi zlých podmienkach na kakaových plantážach v Ghane a na Pobreží Slonoviny pracujú viac ako dva milióny detí, informovala nedávno štúdia Tulanskej univerzity a Ministerstva práce USA.

19.07.2017 15:00
banksy, londýn, kresba Foto:
Zobrazením chlapca šijúceho britskú vlajku v sgrafite na severe Londýna výtvarník tvoriaci pod menom Banksy upozornil na zneužívanie otrockej práce detí v rozvojových krajinách západnou konzumnou spoločnosťou.
debata

„Nikto nevedel nič o právach. Prijali sme všetko, čo nám zamestnávateľ povedal,“ spomína pre CNN Alejandrina Carrera, ktorá prišla pracovať do Spojených štátov, na pole na Floridu, keď mala štrnásť rokov.

Otroctvo nie je len pojmom z histórie, ktorý sa väčšinou spája s Afričanmi dovážanými do Ameriky v 18. storočí. V novodobých formách prežíva otroctvo dodnes. Prípady sa dajú nájsť po celom svete od Afriky a Indie až po Floridu. Moderné otroctvo znamená prácu bez základných ľudských práv. Väčšina ľudí, ktorí sa stali obeťami otroctva, ani netuší, že nejaké práva má, a tak splní všetko, čo im zamestnávateľ prikáže.

Novodobí otroci na plantážach alebo v továrňach sú často nútení pracovať v zlých pracovných podmienkach, majú pridlhé pracovné zmeny a nemajú ochranné oblečenie, aj keď pracujú s nebezpečnými látkami. Majitelia plantáží či tovární sa im vyhrážajú násilím, ak nechcú splniť, čo im prikážu, a ženy sú navyše aj častými obeťami znásilnenia. Príčinou, prečo možno na novodobých otrokoch pomaly aj orať, je ich snaha zarobiť si a prežiť za každú cenu. V neposlednom rade však aj už spomínaná neznalosť vlastných práv. A ich vykorisťovatelia? Ide o lacnú pracovnú silu, a tým aj nižšiu výrobnú cenu výsledného produktu.

Mnohé potraviny, ktoré bežne konzumujeme, sú pestované či vyrábané pomocou práce otrokov. Ich kúpou spotrebiteľ nevedome podporuje otrockú prácu, ktorú zneužili pri výrobe. Silne zasiahnutý je napríklad kakaový priemysel v Afrike. Podľa štúdie Tulanskej Univerzity a amerického ministerstva práce vo veľmi zlých podmienkach na kakaových plantážach v Ghane a na Pobreží Slonoviny pracujú viac ako dva milióny detí.

Nielen v menej vyspelých krajinách, ako je India či štáty Afriky, sme svedkami novodobého otroctva. Rovnaký obraz sa naskytá aj v Spojených štátoch. Napríklad v južných štátoch ako je Florida, kde využívajú otrockú prácu hlavne pri pestovaní ovocia a zeleniny. V 90. rokoch neexistovala v USA žiadna ochrana pre pracujúcich migrantov. „Nikto nevedel nič o právach. Prijali sme všetko, čo nám zamestnávateľ povedal,“ spomína pre CNN Alejandrina Carrera, ktorá prišla pracovať na pole na Floridu, keď mala štrnásť rokov.

Výnimkou nie sú ani detskí otroci, ktorí sú nútení pracovať kvôli zadlženým rodičom. Je to aj prípad indického dievčaťa Sitari, ktorá nevie, kedy sa narodila, do svojich odhadovaných trinástich rokov nikdy nevidela televíziu a nepočula o internete. Vyslobodilo ju až vzdelanie, ktoré by pomohlo zabrániť aj mnohým ďalším, aby neskončili ako Sitari a jej rodičia. Organizácia Schools4freedom, ktorá zabezpečuje školu pre indické deti z rodín pracujúcich ako otroci, umožnila Sitare získať vzdelanie a šancu pre celú rodinu oslobodiť sa.

Okrem práce v zlých podmienkach za minimálnu či dokonca žiadnu mzdu existuje aj iná forma otroctva, ako je nútená prostitúcia či žobranie. Obeťami sexuálneho otroctva sa stali aj mnohé Slovenky. Ich osudy sa stali námetom pre film Mne sa to stať nemôže. Ide o príbeh štyroch žien, ktoré prežili nútenú prostitúciu. Obeťami dnes už žiaľ klasického obchodu s ľuďmi sa stali po tom, čo si hľadali prácu v zahraničí. Namiesto toho im odobrali doklady a väznili ich.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #otroctvo #plantáže #Pobrežie Slonoviny #Ghana #otroci