Podľa správy, ktorú predstavil právnik Ulrich Weber, poverený vyšetrovaním kauzy, šlo v 500 prípadoch o fyzické zneužívanie a v 67 prípadoch o sexuálne zneužívanie. Počet chlapcov, dnes už mužov, ktorí by na túto časť života najradšej zabudli, však môže byť vyšší. Ešte vlani sa odhadovalo, že obetí násilia zo strany kňazov a učiteľov je asi 230. Vyšetrovanie sa týkalo obdobia od roku 1945 do začiatku 90. rokov minulého storočia.
Niektorí z tých, čo násilie v zbore zažili, podľa Webera opisujú svoje školské roky ako „najhoršie obdobie svojho života, plné strachu, násilia a bezmocnosti“, mnohí uvádzali slová ako väzenie, peklo či koncentračný tábor. Zámienkou pre násilie bolo podľa Webera porušenie prísnych a čiastočne aj protiprávnych vnútorných pravidiel.
Kult mlčania a ochrana povesti inštitúcie
Zo 49 cirkevných predstaviteľov a učiteľov, ktorých spomína jeho správa, sa 45 dopustilo fyzického násilia a deviati sexuálneho násilia. Prípady sú však premlčané, teda nie sú ani trestne postihnuteľné.
Podľa Webera v mnohých prípadoch bol za násilie zodpovedný riaditeľ prípravky a jeho prefekt. Vychádzať treba podľa neho z toho, že takmer všetci zodpovední v zbore museli aspoň čiastočne vedieť o prípadoch násilia. Cirkevní predstavitelia sa však držali „kultúry mlčania“, lebo na prvom mieste bola „ochrana inštitúcie“ a dobrej povesti. To však umožnilo páchateľom zneužívať chlapcov celé desaťročia. K poslednému prípadu malo dôjsť v roku 1992.
Spoluvinu na násilí dáva záverečná správa aj bratovi emeritného pápeža Benedikta XVI. Georgovi Ratzingerovi, ktorý zbor viedol v rokoch 1964 až 1994. Väčšina prípadov zneužívania sa týka obdobia 60. a 70. rokov. Weber Ratzingerovi vyčíta prehliadanie problému, aj to, že nezakročil, hoci o prípadoch násilia vedel. Ratzinger v minulosti niekoľko ráz poprel, že by o tom mal nejaké vedomosti.
Odškodné nestačí, dôležité je ospravedlnenie
Prípad zneužívania v slávnom zbore sa dostal na verejnosť v roku 2010, keď Nemeckom otriasla séria škandálov okolo sexuálneho násilia na rôznych katolíckych školách a internátoch, ku ktorému dochádzalo v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Podobné obvinenia sa vtedy objavili aj v Holandsku, Rakúsku, vo Švajčiarsku a v Írsku.
Autori správy dúfajú, že ich zistenia pomôžu obetiam nájsť pokoj a vyrovnať sa s utrpením, ktoré v detstve zažili. Mnohé obete majú stále problémy v pracovnom i osobnom živote, ich manželstvá sa rozpadávajú – pripomenul pre Deutsche Welle Kaiser. Obvinení teda súdení nebudú, ale cirkev vlani ponúkla obetiam odškodnenie, dostať by mali po 20-tisíc eur.
Pre obete je však dôležité aj ospravedlnenie. „Dúfam tiež, že táto správa pomôže predísť tomu, aby sa niečo také stalo v budúcnosti,“ povedal pre Deutsche Welle Alexander Probst, ktorý ako jeden z prvých pred siedmimi rokmi hovoril o tom, čo v chlapčenskom zbore zažil. Vtedajší regensburský biskup Gerhard Ludwig Müller ho vzápätí obvinil z osočovania cirkvi. „Ten muž chránil páchateľov. Bolo to ponižujúce, zraňujúce. Ešte horšie bolo, keď sa stal šéfom Kongregácie pre náuku viery. To ako keby poverili líšku strážením kurníka,“ spomínal Probst. Začiatkom júla pápež František tomuto konzervatívnemu nemeckému kardinálovi nepredĺžil jeho pôsobenie vo vatikánskom úrade. Pre Probsta bolo osobne dôležité aj to, že nový regensburský biskup ho požiadal o odpustenie.