Kaddáfího zvrhli počas revolúcie v roku 2011 a odvtedy sa Líbyi nepodarilo dostať sa z chaosu. Búdúci vojaci sa v poľnom tábore pripravujú na službu pod horúcim slnkom. Na programe je hlavne posilnenie fyzickej zdatnosti – skoky, šplhanie, plazenie. „Je to základný výcvik a pre nás znamená prechod od civilného života k vojenskému,“ povedal Isám abú Ghaníma, ktorý sa má stať členom budúcej prezidentskej gardy. Tento dvadsaťosemročný muž má dve ženy a počas revolúcie v roku 2011 prišiel o dve deti. Rozhodol sa vstúpiť do prezidentskej gardy, aby prispel ku „skoncovaniu s milíciami, ktoré ničia Líbyu“. „Chceme novú éru, chceme, aby sa začal budovať štát. Myslím si, že prezidentská garda je dobrý začiatok na ceste k vytvoreniu štátnych inštitúcií,“ povedal Ghaníma.
Milície stále kontrolujú časti Líbye
Vláda národnej jednoty, za ktorou stojí medzinárodné spoločenstvo, sa pokúša prezidentskú gardu zostaviť už niekoľko mesiacov. Vojaci budú mať za úlohu chrániť členov vlády, verejné úrady a diplomatické misie. „Svet je ochotný nám pomôcť, ale stále sú tu milície a svetové spoločenstvo nenachádza inšitúcie, s ktorými môže počítať,“ vyjadril sa k situácii v Líbyi plukovník Adnan Turkí, ktorý je hovorcom prezidentskej gardy.
Od Kaddáfího zvrhnutia zostávajú časti Líbye pod kontrolou rôznych milícií, ktoré sa podieľali na páde minulého režimu. Turkí prehovoril k asi 200 vojakom zhromaždeným v sále výcvikového strediska, ktoré leží asi 90 km na juh od hlavného mesta Tripolis. Aby vojakov motivoval, sľúbil im „dobrý plat, odmeny aj možnosť výcviku v cudzine“.
Prezidentská garda sa má stať jadrom budúcej armády a polície. Mala by mať sedem brigád, prvých asi 600 budúcich vojakov cvičia v troch výcvikových táboroch. Jeden je v Gharjane, ďalšie sú v Tripolise a Misurate. Po základnom trojmesačnom výcviku si vojaci vyberú špecializáciu podľa svojich predpokladov. Môžu sa stať členmi špeciálnych síl, spojovacej alebo mechanickej jednotky a ďalších oddielov," vysvetľuje Turkí.
Pri budovaní prezidentskej gardy sa chcú poučiť z chýb
Generál Muhammad Štiba povedal, že prvá operačná jednotka má 500 bojvníkov, ktorých naverbovali v ozbrojených skupinách a zaradili ich k ochrane letiska v Tripolise. Letisko je už pod kontrolou vlády, aj keď bolo značne zničené v bojoch medzi súperiacimi milíciami v roku 2014.
„Snažíme sa jednotlivých milicionárov do jednotky zaradiť už po dvojmesačnom výcviku v základnej vojenskej disciplíne. Väčšina z nich má za sebou vojenskú službu a prešla bojmi,“ hovorí Štiba.
Líbyjské úrady sa od roku 2011 opakovane snažili členov milícií zapojiť do vládnych jednotiek a výcvikom prešlo niekoľko tisíc ľudí. Milicionári však často prebiehali k iným oddielom na základe regionálneho, kmeňového alebo náboženského kľúča. „Nehodláme opakovať omyly z minulosti“ povedal generál Štiba.
Situáciu v Líbyi komplikujú boje medzi kmeňmi
Líbyjská vláda národnej jednoty vznikla vlani s podporou OSN. Očakáva sa od nej obnovenie pokoja v severoafrickej krajine, zmietajúcej sa v násilnostiach od roku 2011, keď padol režim dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího.
Počas občianskej vojny sa sformovali dve mocenské centrá: zvolený parlament v Tobruku a v Tripolise rokujúci Národný kongres. Vďaka úsiliu komisárov OSN sa koncom roku 2015 podarilo dosiahnuť vznik vlády národného porozumenia a pred rokom aj vznik nového kabinetu. Situáciu v krajine však dodnes komplikujú boje medzi rodovými kmeňmi a popri ústrednej vláde v Tripolise doteraz existujú v rôznych častiach krajiny paralelné orgány štátnej moci.