Foto: Reuters, AGENCJA GAZETA
Rovnako ako poslancov Sejmu, ktorí v rekordnom tempe schválili v troch čítaniach balík zákonov o reforme súdnictva, ani senátorov od ich odobrenia neodradili varovania Európskej únie či búrlivé pouličné protesty. Krajne pravicová vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) má v oboch komorách dostatočnú väčšinu a ako odkázala premiérka Beata Szydlová, pod žiadnym tlakom nemieni cúvnuť.
„Máme víziu, preto sú zmeny rýchle a rozhodné. Nepodľahneme tlaku. Nedáme sa zastrašiť poľskými ani zahraničnými obrancami záujmov elít,“ vyhlásila v televíznom prejave.
Európska komisia dala Varšave čas do budúceho týždňa, aby sa vzdala spornej justičnej reformy, ktorá podľa Bruselu podkopáva nezávislosť súdov a stavia ich pod plnú politickú kontrolu vlády. V opačnom prípade zváži spustenie článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Ten ako s najprísnejším trestom za závažné a trvalé porušovanie hodnôt, na ktorých je EÚ založená, ráta s pozastavením hlasovacích práv príslušnej krajiny. Vodca PiS Jaroslaw Kaczyński, najvplyvnejší politik Poľska, však varovanie Bruselu odmietol ako neprípustné zasahovanie do vnútorných vecí.
„Záležitosť, ktorou sa teraz zaoberáme, spadá výlučne do právomocí našej krajiny, (zo strany EÚ) teda dochádza k zneužitiu právomoci,“ vyhlásil.
V neústupnom postoji Varšavu podporila aj Budapešť, ktorá tiež čelí výčitkám Bruselu pre porušovanie európskych demokratických noriem. Tlak EÚ na poľskú vládu označil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó za súčasť „honu na čarodejnice voči tým stredoeurópskym krajinám, ktoré o problémoch únie hovoria otvorene a ponúkajú ich efektívne riešenia“. Keďže pozastavenie hlasovacích práv v EÚ si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie ostatných krajín, Budapešť s Varšavou si navzájom môžu kryť chrbát.
Podobne ako predtým v Sejme aj v senáte sa v piatok búrlivo diskutovalo. Opoziční senátori hovorili o neústavnosti novely, ktorá mení štruktúru najvyššieho súdu a všetkých jeho súčasných sudcov automaticky penzionuje. Zostať by mohli len tí sudcovia, ktorých odobrí minister spravodlivosti.
Po schválení zákonu o najvyššom súde v senáte jeho odporcom zostala už len posledná nádej – hlava štátu. Prezident Andrzej Duda vzišiel z PiS, a hoci svojím umierneným vystupovaním ukazuje vľúdnejšiu tvár súčasnej štátnej moci, doteraz sa ani raz nevzoprel straníckemu vodcovi Kaczyńskému a mnohí ho stále považujú za jeho bábku.
Duda však začiatkom týždňa mnohých prekvapil, keď svoj podpis pod zákon o najvyššom súde podmienil vnesením „drobných zmien“ do už schváleného zákona o súdnej rade, ústavného orgánu, dohliadajúceho na nezávislosť súdnictva.
Duda navrhuje, aby členovia súdnej rady boli volení trojpätinovou väčšinou poslancov, čo by si vyžadovalo dohodu vlády s opozíciou, a nie jednoduchou väčšinou, ako si to odhlasovali poslanci PiS.
Prezidentovo veto by Sejm mohol prehlasovať prinajmenšom trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov, pričom hlasovať by musela aspoň polovica zo 460 zákonodarcov dolnej komory. Opozícia žiada, aby prezident vetoval nie jeden, ale všetky tri novoprijaté zákony justičnej reformy.
„Trikrát veto“ bolo jedným z hlavných hesiel masových demonštrácií, ktoré sa v noci na piatok a aj v piatok večer konali nielen pred prezidentským palácom vo Varšave, ale aj v desiatkach ďalších miest. Ďalšími skandovanými refrénmi boli „Slobodný súd“, „Slobodné Poľsko“ a „Európske Poľsko“.
Varšavská radnica odhadla počet demonštrantov v hlavnom meste na viac ako 50-tisíc. Protesty sa však konali aj vo Vroclave, Poznani, Lodži či Lubline a ďalších štyroch desiatkach miest. Podľa opozičného Výboru na obranu demokracie sa do nich v celej krajine zapojilo až štvrť milióna ľudí.
Symbolom protestov sa stali horiace sviečky. „Je to svetlo nesúhlasu,“ povedal pre CNN demonštrant vo Vroclave Tymoteusz Matusiak. „Keď niekto zomrie, prinesiete na cintorín svetlo. Tento zákon znamená smrť nezávislého súdnictva,“ dodal.