O osude sankcií bude teraz rozhodovať prezident Donald Trump, ktorý môže zákon podpísať alebo do desiatich pracovných dní vetovať. K prehlasovaniu jeho prípadného veta je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch parlamentných komorách, ktorú zrejme majú stúpenci sankcií k dispozícii.
Trumpove stanovisko k sankciám nie je jasné, prezident po zvolení presadzoval voči Moskve ústretovosť. Nový šéf komunikácie Bieleho domu Anthony Scaramucci ale vo štvrtok vyhlásil, že prezident môže sankcie schválené v Kongrese naopak ešte sprísniť. V stočlennom Senáte sankcie prešli pomerom hlasov 98 ku dvom.
Foto: SITA/AP, J. Scott Applewhite
Zrušenie sankcií musí odhlasovať Kongres
Parlamentom odhlasovaný zákon postihuje sankciami kľúčové odvetvia ruského hospodárstva a rozširuje už platné obmedzenia. Dôležité je podľa poslancov ustanovenie, ktoré bráni hlave štátu sankcie zmierniť či zrušiť bez súhlasu Kongresu. Túto časť Biely dom považuje za neoprávnený zásah do svojich právomocí.
Sankcie sa nepáčia ani Európskej únii, ktorá kritizuje fakt, že americkí zákonodarcovia v tejto veci nespolupracovali s Európou. Brusel sa tiež obáva, že americké odvetné opatrenia ohrozia energetické záujmy EÚ, okrem iného budovanie plynovodu Nord Stream 2.
Vyhostenie ako protiopatrenie
Rusko pripravované americké sankcie tvrdo kritizuje, o reakcii Kremľa ale odmietajú ruské oficiálne miesta špekulovať. Denník Kommersant vo štvrtok napísal, že možno očakávať zatvorenie rekreačných objektov v Moskve, ktoré využívajú pracovníci veľvyslanectva USA.
Z Ruska môžu tiež vyhostiť 35 amerických diplomatov. Oba kroky by boli symetrickou reakciou na obdobné decembrové rozhodnutie bývalého prezidenta USA Baracka Obamu, na ktoré Rusko vtedy nereagovalo v nádeji, že ich nastupujúci prezident Donald Trump zruší.
Oslabenie tlaku na Kim Čong-una
V ostatných otázkach Moskva podľa Kommersantu postihne Washington tam, kde to samotné Rusko čo najmenej poškodí. Denník naznačuje, že Rusko by mohlo odmietnuť americkú výzvu k silnejšiemu tlaku na KĽDR kvôli jeho jadrovému a raketovému programu.
Moskva by mohla takisto zastaviť dodávky raketových motorov RD-180, ktoré sú využívané v americkom kozmickom programe. Iné ekonomické sankcie zo strany Ruska by podľa ruského denníka USA sotva pocítili.
1,6 miliardy na múr s Mexikom
Snemovňa reprezentantov Kongresu USA odhlasovala armádny rozpočet vo výške 788 miliárd dolárov (673 miliárd eur), ktorého súčasťou je aj suma 1,6 miliardy (1,37 miliardy eur) určená na stavbu múru na hranici s Mexikom.
Rozpočet, ktorý zahŕňa výdavky na ozbrojené sily a na starostlivosť o vojnových veteránov, prešiel pomerom hlasov 235 ku 192. O rozpočte bude hlasovať aj Senát.
Hraničný múr, ktorý má zabrániť pašovaniu narkotík a prenikaniu imigrantov z Mexika, sľúbil prezident Donald Trump voličom počas minuloročnej volebnej kampane.
Politické víťazstvo Trumpa
O peniazoch na jej financovanie republikáni z taktických dôvodov nechceli hlasovať samostatne, a zaradili tento bod preto do všeobecnejšieho zákona o financiách pre Pentagon. Mexiko s budovaním hraničného múru nesúhlasí, proti je v Kongrese aj demokratická opozícia.
Pre prezidenta je odhlasovanie rozpočtu v snemovni politickým víťazstvom, aj keď zákon čaká v Senáte tvrdší odpor demokratov, napísala agentúra AP. Financie majú hlavne zabezpečiť modernizáciu armády a veľkorysejší program starostlivosti o veteránov.
Zvýšenie vojenského rozpočtu chce Trump kompenzovať obmedzením zahraničnej pomoci a znížením rozpočtu niektorých federálnych agentúr.