Vo Venezuele sa v noci skončili voľby do nového Ústavodarného zhromaždenia. Opozícia ich bojkotovala a označila za nedemokratickú snahu o upevnenie moci režimu prezidenta Nicolasa Madura. Hlasovanie sprevádzal značný nezáujem voličov a tiež násilnosti.
Stála americká zástupkyňa v OSN Nikki Haleyová podľa agentúry Reuters označila voľby za „podvod“ a „krok k diktatúre“. Dodala, že Spojené štáty „nezákonnú vládu“ neprijmú.
Veľká časť obyvateľov krajiny postihnutej ťažkou politickou a ekonomickou krízou vypočula počas hlasovania volanie opozície, ktorá projekt prezidenta Madura bojkotovala, lebo ho považovala za nedemokratický krok smerujúci k zmene ústavy a zakotveniu autoritárskeho režimu. Podľa Madura boli voľby ďalším krokom v boji proti násilnej opozícii snažiacej sa zvrhnúť vládu.
Viac ako 40-percentná účasť
Vo voľbách 545 členov ústavodarného zhromaždenia odovzdalo svoj hlas viac ako osem miliónov voličov, tvrdí Národná volebná rada. Ide pritom o viac ako dvojnásobok počtu, ktorý predpokladali nezávislí odborníci a opoziční lídri, ktorí vyzývali na bojkot volieb. Ako v nedeľu pred polnocou miestneho času informovala riaditeľka rady Tibisay Lucena, volebná účasť bola 41,53 percenta, čo predstavuje 8 089 320 voličov. Opozícia odhadovala zhruba dva až tri milióny a jedna z nezávislých analýz zase 3,6 milióna.
Dáta národnej volebnej rady o hlasovaní vo voľbách sa v minulosti považovali za spoľahlivé a vo všeobecnosti presné, no nedeľné vyhlásenie sa stretlo skôr s výsmechom, informuje agentúra AP. Výsledok podľa nej zrejme vyhrotí polarizáciu a politický konflikt v krajine.
„Ľudia si vybrali ústavodarné zhromaždenie. Viac ako osem miliónov uprostred hrozieb. Keď nás imperializmus vyzýva, aby sme preukázali, že sme hodní krvi osloboditeľov, ktorá koluje v žilách mužov, žien, detí a mladých ľudí,“ reagoval na volebnú účasť prezident Nicolás Maduro v štátnej televízii.
Najmenej desať obetí volieb
Voľby počas nedele sprevádzali smrteľné incidenty, ktoré si vyžiadali najmenej desať obetí. Sedem policajtov utrpelo zranenia pri výbuchu, keď prechádzali okolo blokády z odpadkov vo východnej časti hlavného mesta Caracas. Od apríla pri protestoch proti Madurovej vláde zomrelo už najmenej 125 ľudí a takmer dvetisíc ďalších utrpelo zranenia.
Zhromaždenie by malo začať svoju činnosť už tento týždeň, a to v parlamente, v ktorom má od roku 2016 väčšinu opozícia. Tá sa teraz obáva straty právomocí a nastolenia diktatúry vládnej strany. Opoziční lídri preto proti zhromaždeniu vyzvali v pondelok na protesty, ktorými si chcú uctiť aj obete ostatných demonštrácií proti vláde. Podľa Henriqueho Caprilesa opozícia plánuje demonštrovať aj počas dňa, keď by zhromaždenie malo začať činnosť. To by malo byť zhruba po 72 hodinách od vyhlásenia konečných výsledkov volieb.
Foto: Reuters, CHRISTIAN VERON
Západ voľby neuzná
Viaceré krajiny sveta, vrátane USA, Kanady, Argentíny, Mexika, Kolumbie, Spojeného kráľovstva, Panamy, Paraguaja a Španielska, uviedli, že nedeľňajšie voľby neuznajú. Naopak vlády Kuby, Bolívie a Nikaraguy už Madurovi k voľbám gratulovali.
Venezuelský líder Nicolás Maduro chce, aby novozvolené zhromaždenie po voľbách prepracovalo ústavu z roku 1999 a posilnilo jeho právomoci. Eliminovali by sa tak posledné mechanizmy na kontrolu vládnej moci. V polovici júla sa proti týmto plánom vyslovilo 7,5 milióna obyvateľov. Vláda vyhlásila referendum za nelegitímne.
Venezuela prežíva najťažšie politickú a ekonomickú krízu za dlhé roky a pri protivládnych protestoch tam od apríla zomrelo už 117 ľudí a viac ako 2000 osôb bolo zranených. V piatok a sobotu však davy v uliciach početne zoslabli potom, čo vláda protesty zakázala pod hrozbou až desaťročného trestu väzenia. Opozícia však sľúbila, že po skončení volieb opäť usporiada veľké demonštrácie.