Čo zasiahne KĽDR
Minulotýždňová raketová skúška Pchjongjangu ukázala, že režim diktátora Kim Čong-una stále zlepšuje svoje vojenské kapacity. Hoci sa to nedá určiť s absolútnou istotou, zdá sa, že KĽDR by už dokázala zasiahnuť balistickými strelami aj veľkú časť územia Spojených štátov.
Je možné, že sa KĽDR bude snažiť vytvoriť si aj kapacity pre prvotný jadrový úder. Nepredpokladám, že by sa však na to Pchjongjang odhodlal, ak k tomu nebude vyprovokovaný.Andrew Yeo, expert na Severnú Kóreu z Americkej katolíckej univerzity vo Washingtone
Test rakety Hwasong-14, ktorý bol v júli už druhý, podľa viacerých expertov ukázal, že z Pchjongjangu je dokonca takmer na dostrel Washington. Skúšobná strela preletela okolo tisíc kilometrov a padla do mora vo vodách japonskej exkluzívnej ekonomickej zóny. Test trval približne 47 minút.
"Ak máme správne údaje, tak takáto raketa letiaca po štandardnej trajektórii by mohla mať dostrel 10 400 kilometrov,“ uviedol pre stránku svojej organizácie David Wright, fyzik a spoluriaditeľ Programu pre globálnu bezpečnosť Únie znepokojených vedcov. Medzi KĽDR a Washingtonom je vzdialenosť okolo 11-tisíc kilometrov. Wright tiež pripomína, že rakety letiace na východ môžu mať pre rotáciu Zeme ešte väčší dostrel. Na druhej strane nevieme, či strela bola rovnako zaťažená, ako keby niesla jadrovú hlavicu. Čím ťažšia by bola, tým kratší dolet by to znamenalo.
Foto: SITA/AP, Wong Maye-E
Minulý týždeň zverejnil denník Washington Post odhady amerických tajných služieb, že Severná Kórea by mohla byť už na budúci rok schopná dostať na medzikontinentálne balistické strely jadrovú hlavicu.
Všetko toto zásadným spôsobom mení strategickú rovnováhu svetovej geopolitiky. Severná Kórea patrí medzi najbrutálnejšie režimy na svete. Je známa svojimi velikášskymi vyjadreniami. Aj teraz sa KĽDR poponáhľala po teste s vyhlásením, že môže kdekoľvek zasiahnuť Ameriku. Na druhej strane vo svojich krokoch nie je diktatúra Kim Čong-una až taká nevyspytateľná, ako sa niekedy zdá.
"Jadrový program Pchjongjangu je poistkou režimu. Prvotným cieľom rodiny Kimovcov je udržať sa pri moci,“ reagoval pre Pravdu Andrew Yeo, expert na Severnú Kóreu z Americkej katolíckej univerzity vo Washingtone. "Je možné, že sa KĽDR bude snažiť vytvoriť si aj kapacity pre prvotný jadrový úder. Nepredpokladám, že by sa však na to Pchjongjang odhodlal, ak k tomu nebude vyprovokovaný. Takýto scenár by sa rovnal samovražde režimu,“ pripomenul Yeo.
Foto: SITA/AP
Podobne to vidí aj Jon Wolfsthal, bývalý poradca exprezidenta Baracka Obamu a expert na jadrové zbrane. "Severokórejský líder verí, že rakety s dlhým doletom s jadrovými hlavicami mu zabezpečia prežitie,“ uviedol pre Pravdu odborník.
Agresívna politika
Na druhej strane Wolfsthal poukazuje na nebezpečenstvo, že Severná Kórea, ktorá bude mať k dispozícii plné vojenské jadrové spôsobilosti, sa bude správať agresívne. "Vyzbrojená takými systémami môže byť ochotná viac používať vojenskú silu, lebo bude mať k dispozícii jadrové odstrašenie,“ varuje Wolfsthal.
Sharon Squassoniová z washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) pripomína, že KĽDR má od roku 2013 zákon, podľa ktorého sú jadrové zbrane nástrojom na odstrašenie agresie a slúžia na odvetný úder.
"Nie je jasné, či by ich KĽDR použila na preventívny útok, napríklad v prípade konvenčnej vojny. Je pravdepodobné, že Severná Kórea sa bude snažiť zvýšiť šance prežitia svojich síl. Urobí jadrové zbrane mobilnými, umiestni ich do podzemných síl a pod vodu. Ak sa Pchjongjang pohne týmto smerom, USA a Japonsko a Južná Kórea sa budú cítiť ohrozené. Jediným spôsobom, ako znížiť riziko, je sadnúť si so Severokórejčanmi a diskutovať s nimi nielen o jadrových zbraniach, ale o celom bezpečnostnom prostredí v severovýchodnej Ázii,“ uviedla pre Pravdu Squassoniová, ktorá v CSIS vedie Program pre prevenciu šírenia zbraní hromadného ničenia.
Rôzne záujmy
Otázkou však je, v akom formáte diskutovať s predstaviteľmi KĽDR. Bolo to ešte v roku 2007, keď sa naposledy konali šesťstranné rozhovory o nastavení vzťahov s Pchjongjangom. Boli do nich zapojené Severná Kórea, Južná Kórea, USA, Čína, Japonsko a Rusko.
Zdá sa však, že zúčastnené strany majú teraz ešte rôznorodejšie pozície ako v minulosti. Severná Kórea pokračuje v jadrovom programe. Soul žiada USA o spoluprácu pri vývoji vlastných raketových technológií. Spojené štáty s prezidentom Donaldom Trumpom oscilujú medzi vojnovou rétorikou a vyhláseniami, že šéf Bieleho domu by sa za správnych okolností aj stretol s Kim Čong-unom.
Čína balansuje medzi vlastnými záujmami. Na jednej strane viac ráz naznačila ochotu zatlačiť na severokórejský režim. Ale nevyzerá to tak, že by Peking mal skutočnú snahu využiť ekonomickú spoluprácu s Pchjongjangom na riešenie bezpečnostnej krízy. Okrem toho Číne z historického hľadiska rozdelený Kórejský polostrov vyhovuje. A Rusko zase aj na príklade KĽDR ukazuje, že nie je veľmi ochotné riešiť problémy Západu. Moskva spochybňuje názory, že Severná Kórea testovala medzikontinentálnu balistickú strelu. Vraj išlo len o raketu kratšieho doletu.