Volebná komisia oznámila, že sa volieb zúčastnilo 41,5 percenta voličov, čo opozícia označila za výrazne nadnesené číslo, nad ktorým vyjadrili pochybnosť aj spravodajcovia zahraničných agentúr informujúcich o poloprázdnych či zatvorených volebných miestnostiach. „Neuznávame tento podvodný proces, pre nás žiaden nebol, neexistuje,“ uviedol líder opozície Henrique Capriles, ktorý spolu s ďalšími predákmi zvolal veľké demonštrácie.
Maduro v prvej reakcii označil voľby za úspech a pohrozil opozíciou ovládanému parlamentu, že Ústavodarné zhromaždenie prevezme jeho právomoci. „Skončili sabotáže Národného zhromaždenia,“ vyhlásil dnes nadránom na adresu parlamentu pred davom svojich priaznivcov v centre Caracasu. „Niektorí skončia v celách pri nevyhnutnom výkone spravodlivosti,“ odkázal opozičným poslancom, ktorých označil za „parazitujúcu buržoáziu“.
Medzi 545 členov nového zboru sa podľa predbežných výsledkov dostal napríklad druhý muž socialistov Diosdado Cabello, Madurova manželka Cilia Floresová, niekdajší viceprezident Aristobula Istúriz či niekoľko bývalých ministrov a ďalších socialistických predákov. Konečné výsledky by mohli byť oznámené ešte dnes; zhromaždenie má prvýkrát zasadnúť 72 hodín po ich zverejnení.
USA sa vyhráža tvrdou a rýchlou reakciou
Voľby sprevádzalo vyhrotenie násilností pri protestoch, počas ktorých počas jediného dňa zomrelo v piatich venezuelských štátoch celkom desať ľudí, väčšinou demonštrantov. Ide o jednu z najkrvavejších denných bilancií od aprílového začiatku protestov, počas ktorých prišlo o život už viac ako 120 osôb.
Západ rovnako ako niekoľko latinskoamerických krajín označil spôsob voľby zboru a snahu prevziať právomoci parlamentu za cestu k autoritárskemu režimu. Ministerstvo zahraničia USA po voľbách oznámilo, že reakcia Washingtonu bude tvrdá a rýchla, pričom sa špekuluje o možných sankciách pre venezuelský ropný sektor. Úplný bojkot nákupov venezuelskej ropy, ktorej do USA prúdi jedna tretina, však podľa predstaviteľov Washingtonu nie je na programe dňa.
Podľa EÚ by sa nové Ústavodarné zhromaždenie nemalo zapájať do riešenia politickej krízy v krajine. Podľa hovorcu Európskej komisie existujú dôvodné obavy o osud venezuelskej demokracie a EK „má vážne pochybnosti, či výsledky volieb možno uznať“. Nový zbor odmieta akceptovať aj Argentína, Kanada, Španielsko, Mexiko, Peru a Kolumbia. Madura naopak podporili tradiční ľavicoví spojenci Bolívia a Nikaragua.