Moskva na balík nových sankcií reagovala už koncom minulého týždňa oznámením, že americké zastupiteľské úrady v Rusku musia opustiť 755 zo 1 210 pracovníkov. Rusko takisto uzavrelo rekreačné a skladové objekty, ktoré v Moskve americká ambasáda využívala.
Podpis zákona o sankciách oznámili agentúre Bloomberg zdroje z Bieleho domu, sám Trump akt podpisu neoznámil. Po schválení sankcií v Kongrese prezident s podpisom niekoľko dní otáľal, na svojom obľúbenom twitteri ani nekomentoval protiopatrenia Moskvy.
Trump mal ústavné právo zákon o sankciách vetovať, ale v Senáte a Snemovni reprezentantov by podľa všetkého jeho veto prehlasovali potrebné dve tretiny poslancov a senátorov. Nový zákon obsahuje aj sankcie voči Severnej Kórei a Iránu.
Sankcie, ktoré okrem iného postihujú ruský energetický sektor, sú reakciou na údajné ruské zasahovanie do minuloročných prezidentských volieb v USA. Trump ruský vplyv na voľby popiera a vyšetrovanie zásahov Moskvy označil za hon na čarodejnice. Skúmaním ruských aktivít sa zaoberajú štyri výbory Kongresu a zvláštny vyšetrovateľ Robert Mueller menovaný ministerstvom spravodlivosti.
Zdržanlivosť Bieleho domu voči nových sankciám proti Moskve posilňoval podľa amerických médií aj fakt, že zákon hlave štátu znemožňuje obmedziť alebo zrušiť sankcie bez súhlasu Kongresu. Trump tak fakticky nemá možnosť sankčný režim výraznejšie ovplyvniť.
Kremeľ sankcie odmieta a obviňuje Spojené štáty, že blokujú akúkoľvek možnosť o zlepšenie vzájomných stykov. Ruské ministerstvo zahraničia v piatok, teda ešte pred Trumpovým podpisom, vyhlásilo protiopatrenia namierené na obmedzenie amerického diplomatického personálu v Rusku. Ten sa musí do 1. septembra znížiť na úroveň 455 zamestnancov, čo je údajne počet ruských zastupiteľských pracovníkov v USA.
Spojené štáty vyhlásili sankcie proti Rusku už niekoľkokrát, najmä s ohľadom na ruskú anexiu ukrajinského Krymu a ruskú podporu východoukrajinských separatistov. Svoje sankcie súbežne ohlásila aj Európska únia, hoci mnohé členské štáty majú voči sankčnej politike výhrady. Odpor proti novému balíku amerických sankcií dala Európa najavo aj tentoraz, pretože sankcie ohrozujú spoluprácu EÚ s Ruskom v energetike.
Trump označil sankčný zákon za chybný, jeho časti za protiústavné
Nové protiruské sankcie sú „výrazne chybné“, uviedol prezident USA Donald Trump v prvom komentári k novému balíku sankcií proti Rusku. Sankcie podľa neho obsahujú protiústavné ustanovenie, ktoré obmedzuje autoritu hlavy štátu. Trumpovi tiež vadí, že niektoré súčasti sankčného zákona mu ukladajú, aby „istým osobám“ zakázal vstup do krajiny.
Prezident už v minulosti dával najavo výhrady voči ustanoveniu sankčného zákona, ktoré ho fakticky zbavujú možnosti sankcie upraviť, pozastaviť alebo zrušiť bez súhlasu Kongresu. Vo vyhlásení Trump uviedol, že bude prihliadať na mienku Kongresu, ale „naplní ustanovenia (sankčného zákona) spôsobom kompatibilným s ústavnou právomocou“ hlavy štátu.
Prezident očakáva, že Kongres nebude využívať „tento chybný zákon“ na to, aby torpédoval spoluprácu s európskymi spojencami pri riešení ukrajinského konfliktu, uviedol vo vyhlásení. Trump tak naznačil, že sankcie môžu zúžiť priestor pre rokovania s Ruskom o riešení globálnych problémov.
„Akokoľvek podporujem tvrdé opatrenia, ktoré majú potrestať a odstrašiť agresívne a destabilizujúce rokovania Iránu, Severnej Kórey a Ruska, tento zákon je výrazne chybný, pretože zasahuje do právomoci exekutívy vyjednávať,“ uviedol prezident vo vyhlásení. „V zhone, ktorý schvaľovanie zákona sprevádzal, Kongres zaradil niekoľko jasne protiústavných ustanovení,“ dodal.
Zákon podľa Trumpa obmedzuje pružnosť rokovaní americkej vlády. „Sťažuje Spojeným štátom vyjednať dohody dobré pre americký ľud a prispieva k zblíženiu Číny, Ruska a Severnej Kórey,“ uviedol a poznamenal, že zákon napriek tomu podpisuje „v mene národnej jednoty“.
Prezident mal síce právo zákon vetovať, podľa médií by sám seba odsúdil k blamáži. V Snemovni reprezentantov sankcie prešli pomerom hlasov 419 ku trom, v Senáte 98 ku dvom. K prehlasovaniu prezidentského veta pritom podľa ústavy stačí dvojtretinová väčšina hlasov.