„Hliadková loď Comandante Borsini vplávala do líbyjských vôd a smeruje k Tripolisu. A to iba niekoľko hodín po tom, čo taliansky parlament v stredu hlasoval za vojenskú operáciu,“ informovala aj tlačová agentúra ANSA. Háčik je v tom, že Rím ide na pomoc pobrežnej stráži a armáde tripoliskej vlády národnej jednoty Fájiza Sarrádža, ktorú uznáva Západ vrátane OSN a EÚ.
Ak aj zatvoria jednu z posledných legálnych trás smerujúcich do Európy, počet migrantov z Afriky neklesne. Naopak, vzrastie. Ľudia budú totiž hľadať iné cesty.Bernd Riegert, bruselský spravodajca Deutsche Welle
Veľkú časť krajiny má však pod kontrolou druhé mocenské centrum vo východolíbyjskom Tobruku. Rovnako má vládu, parlament a Líbyjskú národnú armádu (LNA). Má podporu napríklad aj Ruska, ale aj Sajfa Islámího, syna bývalého líbyjského lídra Muammara Kaddáfího. V očiach mnohých Sajfových krajanov je možným povestným spojovacím článkom roztrieštenej líbyjskej spoločnosti. Zatiaľ však v nej dodnes hrajú hlavnú úlohu nielen kmeňové záujmy, ale aj geopolitické plány veľmocí.
Kmene a geopolitika
Veliteľ LNA a významný protagonista líbyjského konfliktu maršal Chalíf Haftar už varoval Taliansko. Podľa citácie BBC vraj „zaženie plavidlá, ktoré sa bez povolenia ocitnú pri líbyjských brehoch“. Vydal dokonca rozkaz „bombardovať talianske lode“.
Zatiaľ však platí, že námorné základne v štyroch líbyjských mestách budú blokovať talianske vojenské plavidlá. A to napriek ubezpečovaniu Roberty Pinottiovej, talianskej ministerky obrany, podľa ktorej operácia „nijako neohrozuje suverenitu Líbye“ a jej cieľom je presný opak – jej upevnenie. Má tomu pomôcť aj druhé plavidlo, ktoré už smeruje k pobrežiu Líbye.
Foto: Reuters, Antonio Parrinello
Podľa Bernda Riegerta, bruselského spravodajcu Deutsche Welle, ostáva však otázkou, aký osud stihne migrantov, ktorí už mesiace živoria v improvizovaných líbyjských táboroch. "Vrátia sa domov? Budú východiskom utečenecké tábory v Líbyi, ktoré riadi OSN a financuje EÚ? položil si rétorické otázky s tým, že OSN aj únia sa spoliehajú na politiku zastrašovania a izolácie.
„Ak aj zatvoria jednu z posledných legálnych trás smerujúcich do Európy, počet migrantov z Afriky neklesne. Naopak, vzrastie. Ľudia budú totiž hľadať iné cesty,“ predpovedá Riegert.
Nejde iba o migrantov
Aj keď v tomto roku už viac ako 95-tisíc migrantov priplávalo do Talianska z Líbye, nie je vylúčené, že nejde ani tak o ich osud, ako skôr o ďalšiu hrozbu prehlbujúceho sa sporu medzi oboma spomínaným centrami moci. Krajina čelí od zavraždenia plukovníka Muammara Kaddáfí v roku 2011 doteraz politicko-spoločenskej nestabilite.
„Nechceme, aby sa v súvislosti s vývojom situácie v Líbyi spájala s nami jedna či druhá strana konfliktu,“ pripomenul v novinách Vzgľad Lev Deňgov, šéf ruskej päťčlennej kontaktnej skupiny pre riešenie vnútrolíbyjského konfliktu. „Rokujeme so všetkými a všetky informácie o prítomnosti ruských vojenských poradcov Líbyi sa nezakladajú na pravde,“ reagoval diplomat na množiace sa zaručene nezaručené informácie.
Podľa jeho slov Moskva podporuje nielen maršala Chalífa Haftara, ale aj všetky kľúčové subjekty v konflikte. Nedávno v Paríži rokovali aj lídri znepriatelených strán Haftar a Sarrádža. Stále je však množstvo nezodpovedaných otázok. Príčinou by mohli byť práve už spomínané globálne záujmy veľmocí.
„Francúzsko má záujem o juh Líbye a tu naráža na rovnaký cieľ Talianska, ktoré má už tradičný vplyv na krajinu,“ myslí si Ibrahim Imejš, šéf výboru v líbyjskom parlamente národnej jednoty. Podľa neho aj to ukazuje na rozdielny prístup európskych krajín.
Foto: Reuters, STEFANO RELLANDINI
Washington vyčkáva
„USA zaujali vyčkávaciu taktiku. Čakajú, kto zo sporných strán zvíťazí a či to bude v záujme Washingtonu,“ dodal líbyjský poslanec s tým, že sú tu aj ďalší hráči, napríklad Egypt a už spomínané OSN či Rusko. Navyše, ani na prvý pohľad existujúci spojenci v Líbyi sa nedokážu vyvarovať sporom. Napríklad šéf LNA a predseda parlamentu v Tobruku Agil Sálih Isu.
Ak sa podľa maršala Haftar politici nedohodnú a nebudú vypísané voľby, tak sa do situácie vloží armáda, čo vyvoláva u časti obyvateľstva obavy z diktatúry generálov. Rovnaké obavy spôsobil aj nedávno schválený zákon o všeobecnej amnestii, ktorý podľa odborníkov môže odštartovať honbu niekdajších Kaddáfího prominentov na ľudí z terajšieho vedenia krajiny.
Strach má aj Moslimské bratstvo, islamské hnutie, ktoré má v Líbyi stále veľký vplyv a s ktorým oficiálne skoncovala egyptská generalita vojenským prevratom. Pritom aj za čias vlády Kaddáfího hľadalo islamské hnutie svoje miesto na politickej scéne. Plukovník sa tomu nebránil. Samozrejme, pod podmienkou, že Moslimské bratstvo nebude podkopávať Kaddáfího moc.