Jadrové a raketové zbrojenia totalitnej Severnej Kórey zvyšuje naliehavosť mementa skazy japonskej Hirošimy, na ktorú Spojené štáty v závere druhej svetovej vojny zvrhli atómovú bombu.
Pripomínanie zničenia Hirošimy v dôsledku prvého jadrového bombardovania volá po tom, aby sa podobná tragédia už nikdy nezopakovala. Podľa AP sú tieto výzvy o to naliehavejšie, čím viac sa blíži komunistická KĽDR k získaniu jadrových zbraní a rakiet schopných ich niesť.
„Toto peklo nie je vecou minulosti,“ povedal na pietnej ceremónii starosta Hirošimy Kazumi Matsui.
Nulový právny dosah
„Kým existujú jadrové zbrane a politici sa vyhrážajú ich použitím, ich hrôza môže kedykoľvek vstúpiť do našej súčasnosti. Mohli by ste sami zažiť ich krutosť,“ dodal.
Matsui zároveň vyzval ‚jadrové‘ štáty a Japonsko, aby sa pridali k dohode o celosvetovom zákaze jadrových zbraní, ktorú na začiatku júla prijalo 122 štátov OSN. Mocnosti, ktoré disponujú nukleárnymi zbraňami, ale tiež napríklad Česká republika, rokovania bojkotovali.
Dojednanie teraz čaká ratifikačný proces. Ani potom ale nebude mať žiadny praktický právny dopad na štáty, ktoré jadrové zbrane vlastnia. Dohoda je chápaná skôr ako súčasť diplomatického tlaku na celosvetové nukleárnej odzbrojenie.
Kým existujú jadrové zbrane a politici sa vyhrážajú ich použitím, ich hrôza môže kedykoľvek vstúpiť do našej súčasnosti.starosta Hirošimy Kazumi Matsui
Nikdy žiadny nukleárny test
Štáty, ktoré sa rozhodli k dohovoru pristúpiť, sa zaväzujú, že nikdy a za žiadnych okolností nebudú o jadrové zbrane usilovať, nebudú ich skladovať a neumožnia transport takéhoto arzenálu cez svoje územie.
Taktiež sľubujú, že jadrové zbrane nikdy nepoužijú a ani nikdy neuskutočnia žiadny test jadrovej zbrane.
Zhodenie atómovej bomby z lietadla na Hirošimu zabilo okolo 140-tisíc civilistov. Rovnaký americký útok na Nagasaki o tri dni neskôr pripravil o život ďalších približne 70-tisíc ľudí.
Údery prinútili Japonsko, aby sa na konci druhej svetovej vojny vzdalo.