Venezuelská opozícia zvolala mimoriadne zasadnutie parlamentu, v ktorom má opozičná koalícia väčšinu, ale ktorého legitimitu vláda neuznáva. Informoval o tom miestny denník El Nacional. Opozícia žiada vládu, aby vysvetlila potlačenie nedeľnej rebélie v kasárňach vo Valencii na severe krajiny.
Pri tamojších protestoch na podporu rebelskej skupiny zomrel miestny opozičný predák Ramón Rivas, ktorý podľahol strelnému zraneniu.
„Je našou povinnosťou ako väčšinovej politickej reprezentácie venezuelského ľudu trvať na riadnom vysvetlenie týchto udalostí,“ uviedla opozičná koalícia vo vyhlásení. Dodala, že doterajší vládny výklad rebélie skupiny pod vedením bývalého armádneho dôstojníka opäť potvrdzuje manipulatívne postupy vlády.
Vláda prezidenta Nicolasa Madura označila nedeľné vzburu v kasárňach ako „teroristický útok“ skupiny žoldnierov. Podľa komisie pravdy zriadenej novým zákonodarným orgánom, ktorý neuznáva opozícia ani Európska únia či rad ďalších krajín, boli žoldnieri platení z Kolumbie a Miami. V tomto americkom meste žije rad venezuelských emigrantov a tiež kubánski disidenti, ktorí venezuelskú opozíciu podporujú.
Venezuelský socialistický prezident Maduro v televíznom prejave vyhlásil, že armáda v nedeľu odrazila „teroristický útok“ žoldnierov proti vojenskej základni na severe krajiny. Všetci zatknutí podľa prezidenta poskytujú vyšetrovateľom informácie.
Podľa spravodajského serveru BBC je situácia v krajine napriek incidentu pokojná. V uliciach Valencie aj v okolí mesta hliadkujú vojenské vozidlá, do operácie je zapojená najmenej jedna helikoptéra. Demonštrácie na podporu vzbury boli potlačené slzným plynom.
„Vyhlasujeme legitímnu rebéliu a stojíme pri statočnom ľude Venezuely, neuznávame vražednú tyraniu Nicolása Madura,“ uviedol líder skupiny, kapitán Juan Caguaripano vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach. So skupinou asi dvadsiatich ozbrojencov v uniformách za chrbtom dodal, že cieľom vzbury je obnovenie ústavného poriadku s cieľom zachrániť krajinu pred úplným zničením.
Podpredseda vládnej socialistickej strany Diosdado Cabello po zverejnení videa oznámil, že vo Valencii došlo k „teroristickému útoku“ na kasárne. Neskôr uviedol, že vzbura „teroristov“ v Naguanagua, ktorá tvorí s Valenciou mestskú aglomeráciu, bola potlačená. Úrady neskôr vyhlásili, že zomrel jeden človek a druhý bol vážne zranený. Z Madurovho televízneho prejavu vyplynulo, že o život prišli dvaja civilisti.
Demonštrantov podľa Chouria financujú USA
Situácia na mieste podľa reportéra agentúry AFP zostáva napätá, kasárne strážia obrnené vozidlá a ozbrojené hliadky aj prelietajúce vrtuľníky.
V okolí mesta desiatky demonštrantov postavili barikády, ale rozohnali ich príslušníci Národnej gardy za pomoci slzného plynu a gumových projektilov.
Minister obrany Vladimir Padrino uviedol, že zajatci sa priznali, že ich zverbovali „stúpenci krajnej pravice, ktorí sú v styku s cudzími vládami“. Potvrdil tiež, že bezpečnostné sily stále pátrajú po „časti skupiny, ktorej sa podarilo zmocniť sa niekoľkých zbraní“.
Generál Jesús Suarez Chourio, ktorý velí ozbrojeným silám, vyhlásil, že operáciu „financovala pravica, financovalo ju severoamerické impérium“, teda Spojené štáty.
Podpredseda vládnej strany Cabello na Twitteri uistil, že vo vojenských jednotkách v krajine „vládne úplne normálna situácia“.
Silná venezuelská armáda predstavuje hlavnú oporu režimu a až doteraz zostáva hluchá k výzvam opozície, aby sa k nej pridala, poznamenala agentúra AFP.
Podporte parlament, nie Ústavodarné zhromaždenie
Španielsky denník El País napísal, že na kapitána Caguaripana je od roku 2014 vydaný zatykač pre účasť na pláne zvrhnúť prezidenta Madura.
Kapitán vo vyhlásení vyzval všetkých vojakov a policajtov krajiny, aby sa pripojili k jeho skupine, ktorá podporuje parlament. Ten vzišiel z volieb v decembri 2015 a väčšinu v ňom má opozícia. Prácu poslancov ale od tej doby blokuje najvyšší súd naklonený prezidentovi.
Vzbura prišla deň po tom, čo nové Ústavodarné zhromaždenie odvolalo generálnu prokurátorku Luisu Ortegovú, kritizujúcu vládu prezidenta Madura. Toto zhromaždenie vzišlo z volieb, ktoré bojkotovala opozícia a ktoré ako nedemokratické a protiústavné označilo mnoho štátov, vrátane USA.
Vo Venezuele už od apríla trvajú takmer každodenné protesty proti vláde, ktorú opozícia viní z ekonomickej a politickej krízy. Demonštrácie, proti ktorým tvrdo zasahuje polícia, si vyžiadali už 125 obetí. Asi 4500 ľudí bolo od začiatku protestov zatknutých, tisícka z nich zostáva vo väzbe.