„Pokiaľ ide o toto číslo, nespoznávam ho,“ citovala hovorcu agentúra Reuters.
Podľa neho Mayová jasne uviedla v liste spúšťajúcom článok 50 (proces odchodu z EÚ), že Británia a EÚ musia dosiahnuť spravodlivé vyrovnanie. Reuters pripomenul, že Brusel už skôr naznačil, že brexit bude Londýn stáť okolo 60 miliárd eur.
O čiastke referoval nedeľník The Sunday Telegraph, ktorý sa odvolal na troch nemenovaných vládnych činiteľov. Peniaze majú údajne urýchliť vyjednávanie o obchodnej dohode s Európskou úniou, ktorá má platiť po odchode Británie z EÚ. Brusel ale chce napred vyjednať podmienky odchodu, než začne riešiť budúce vzťahy s Londýnom.
Britskí ministri sa nezhodli na podobe dohody
Najtvrdší zástancovia brexitu v administratíve Mayovej ale podľa agentúry Bloomberg odmietajú, že by Londýn Bruselu čokoľvek dlžil. Čiastku ako úplne nelogickú označil konzervatívny poslanec Jacob Rees-Mogg. „Legálne nedĺžime nič,“ upozornil tiež jeho kolega John Redwood.
Podľa prieskumu verejnej mienky zo začiatku augusta, ktorý uskutočnila agentúra ORB International 61 percent voličov teraz negatívne hodnotí prístup britskej vlády k rozhovorom o brexite. Prepad dôvery verejnosti sa prehlbuje od júnových predčasných parlamentných volieb, v ktorých vládni konzervatívci prišli o väčšinu v Dolnej snemovni. Vláda mala do volieb väčšinovú podporu verejnosti. Teraz je len 35 percent opýtaných presvedčených o tom, že sa Mayovej podarí dosiahnuť „dobrú“ dohodu o brexitu.
Reuters dnes uviedol s odvolaním sa na bývalého vysoko postaveného britského diplomata Simona Frasera, že vyjednávanie o brexite nezačalo dobre pre spory medzi britskými ministrami o to, o akú dohodu o brexite vlastne usilovať. Strety vo vláde sa vyostrili po voľbách. Prvé kolá vyjednávania v júli ukázali, že vyjednávači oboch strán nedospeli ku kompromisným postojom v kľúčových sporných bodoch. Rôzne pohľady majú tímy EÚ a Londýna hlavne na rolu Súdneho dvora EÚ pri zabezpečovaní práv občanov únie v Británii a na podobu finančného vyrovnania.