Foto: Reuters, KCNA
O tom, kam až môže siahať snaha o znemožnenie súčasného prezidenta USA, svedčí najnovšie vyhlásenie republikánskeho senátora Johna McCaina, šéfa senátneho branného výboru a jedného z politických jastrabov vo Washingtone v jednej osobe. V tomto prípade v úlohe „provokatéra“.
„Pochybujem, že sa Trump odhodlá k akcii proti KĽDR. Veľkí vodcovia sa svojim nepriateľom nevyhrážajú, ak nie sú odhodlaní konať,“ reagoval McCain na predchádzajúce Trumpove slová, podľa ktorých „ak Pchjongjang vystupňuje jadrovú hrozbu, tak zareagujeme s ráznosťou, hnevom a otvorenou silou, aké svet ešte nevidel“. KĽDR na revanš pohrozila raketovým útokom proti americkému tichomorskému ostrovu Guam vzdialenému od KĽDR približne 3 380 kilometrov. Na ostrove žije zhruba 180-tisíc obyvateľov a sú na ňom tri strategické vojenské objekty USA s asi 6000 vojakmi.
Olej do ohňa vzájomného zastrašovania prilial denník The Washington Post informáciou, podľa ktorej Pchjongjang už vyvinul miniaturizovanú jadrovú hlavicu schopnú zasiahnuť cieľ pomocou balistickej rakety. Noviny sa pritom odvolávajú na závery analytikov z armádnej rozviedky DIA. Guvernér Guamu Eddie Calvo však upokojoval nielen Guamčanov. Podľa neho ostrov je pripravený na „každú eventualitu“ a brániť ho sú pripravené strategické obranné prostriedky USA. „Guam je americké územie … nie sú tu len vojenské zariadenia,“ citovala guvernéra agentúra Reuters. Aj šéf diplomacie Rex Tillerson upokojuje: „Američania môžu spávať pokojne a nemusia sa znepokojovať rétorikou posledných dní.“ Podľa neho vraj „neexistuje nič také, čo by mohlo dramaticky zmeniť situáciu medzi USA a KĽDR“.
Atmosféra aj tak hustne
Samotní obyvatelia ostrova napriek snahám ich upokojiť neskrývajú obavy, odkedy sa dozvedeli, že by sa mohli stať cieľom severokórejského útoku. A to všetko v čase, keď si svet pripomína americké atómové bombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki na konci dávno rozhodnutej vojny.
„Situácia je veľmi napätá,“ tvrdí aj Jackie Henson, Američanka žijúca na Guame. „Je to malý ostrov s obmedzenými zdrojmi a prakticky vo všetkom sme odkázaní na dovoz. Ak sa odrazu niečo pobabre, tak to naruší celý spôsob života všetkých, ktorí tu žijú roky,“ povedala denníku Daily Telegraph. Podľa Roberta Underwooda z Guamskej univerzity a bývalého kongresmana na ostrove, ak začne hustnúť atmosféra v oblasti, tak sa to týka Guamu. "Vo väčšine prípadov ostrá rétorika pochádza z KĽDR. V súčasnosti však zaznieva z americkej strany,“ cituje Underwooda The Washington Post.
V súvislosti z hrozbou KĽDR politológ Konstantin Sivkov citovaný RIA Novosti pripomína, že útok na Guam je technicky reálny. Už aj preto, lebo "na ostrove nie je systém protiraketovej obrany, ktorý by bol schopný zničiť rakety triedy Hvasong-12 (Mars-12). Zároveň však upozornil, že dokonalejšia medzikontinentálna raketa Hvasong-14, ktorú v júli KĽDR testovala, nie je zatiaľ pripravená na nasadenie v boji.
Je Kim Čong-un blázon?
Siegfried Hecker, čestný riaditeľ jadrového strediska v Los Alamos v Novom Mexiku, tvrdí jednoznačne, že nie je. Je jedným z posledných známych amerických dôstojníkov, ktorí sa zúčastnili kontroly kontroverzných objektov v Severnej Kórei. Od roku 2004 do roku 2010 navštívil KĽDR sedemkrát a stretol sa s kľúčovými lídrami severokóreských zbrojných programov.
„Niektorí sa pokúšajú vykresliť Kim Čong-una ako blázna, a tak verejnosť je presvedčená, že je nekontrolovateľný pomätenec. Nie je blázon a nemá samovražedné úmysly. A nie je ani nepredvídateľný,“ vyvracia v denníku The Washington Post Hecker často naivné špekulácie niektorých nielen amerických médií. Jadrový arzenál Pchjongjangu odhaduje na 20 až 25 hlavíc. V tejto súvislosti však upozornil, že potenciálna hrozba spočíva v tom, že Kim ich môže predávať, čo by z neho urobilo väčšie nebezpečenstvo, akým je dnes v skutočnosti.
Pomôžu iba sankcie?
Nikki Haleyová, stála zástupkyňa USA v OSN, však žije „súčasnosťou“. „Nebudeme klamať jeden druhého v snahe vyriešiť tento problém. Severokórejská hrozba nezmizla. Je tu a je čoraz nebezpečnejšia,“ cituje diplomatku denník Liberation. Noviny si však zároveň v súvislosti s konkrétnym plnením sobotňajšej rezolúcie OSN číslo 2371 navrhnutej Washingtonom kladú otázku. Ako vraj bude fungovať nová rezolúcia ako doplnok už predchádzajúcich šiestich balíkov sankcií, schválených počnúc rokom 2006. Teda od chvíle, keď Pchjongjang začal s prvými jadrovými skúškami. Žiadna z nich totiž nezabránila dynastii Kimovcov napredovať vo svojich balistických a jadrových programoch. „Proces sa akurát zrýchlil a zdokonalil po tom, čo sa v roku 2011 ujal moci Kim Čong-un,“ pripomína aj Liberation.
„Rátame s tým, že pri citlivom prístupe všetkých hráčov vrátane USA, Južnej Kórey a Japonska sa nám podarí nájsť riešenie. Obnovenie politického procesu nemá alternatívu,“ zneli v utorok slová šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktoré zatiaľ zanikajú v hlučnej rétorickej prestrelke medzi Washingtonom a Pchjongjangom. Pritom hlavnou úlohou je aj dnes denuklerizácia Kórejského polostrova, ktorá sa začala ešte v lete 2003. Rusko, KĽDR, Južná Kórea, USA, Čína a Japonsko vtedy dosiahli nielen zmrazenie jadrového program Pchjongjangu, ale KĽDR začala aj demontovať reaktor v experimentálnom stredisku v Jongbjone. Ibaže v roku 2008 sa dialóg ocitol v slepej uličke. Washington a Pchjongjang sa nedohodli na obsahu zoznamu severokórejského jadrového programu a Japonsko a Južná Kórea odmietli plniť záväzky, podľa ktorých obe krajiny výmenou za zrieknutie sa jadrového programu budú zásobovať palivom obyčajné elektrárne.