„Mám trochu strach a prepadám panike. Naozaj sa to stane? Keby išlo len o mňa, tak je mi to jedno, mám ale strach o syna. Zvažujem, že sa (z Guamu) odsťahujem,“ povedal tridsaťsedemročný vodič autobusu Cecil Chugrad.
Pchjongjang oznámil, že skúma možnosť raketového útoku na Guam. Trump na to reagoval na Twitteri slovami, že jadrový arzenál USA je teraz silnejší a mocnejší než kedykoľvek predtým, ale že dúfa, že ho USA nikdy nebudú musieť použiť. Podľa odborníkov je KĽDR schopná použiť pri útoku aj raketu s jadrovou hlavicou.
Minister zahraničia Rex Tillerson povedal, že Spojené štáty ďalej počítajú s tým, že sa Rusku a Číne podarí Severnú Kóreu prinútiť k návratu k dialógu. Odborníci si nemyslia, že by Pchjongjang riskoval zničenie svojho režimu, ktorý by po útoku na amerických občanov nasledoval.
„Ak sa niečo stane, musíme byť všetci pripravení a modliť sa, aby sa nič nestalo. Všetci majú strach, pretože tu máme do činenia so silami, ktoré nemôžeme ovplyvniť,“ povedala päťdesiatšesťročná Daisy Mendiolaová.
Ďalších obyvateľov znepokojuje celková politická atmosféra a pochybujú aj o schopnosti vlády nájsť mierové riešenie. Právnik Todd Thompson sa hrozbám z KĽDR v minulosti smial, pretože veril, že vo Washingtone zvíťazia chladné hlavy. „Musím ale povedať, že teraz sa nesmejem. Obávam sa, že sa vo Washingtone pomery zmenili. Kto vie, čo bude,“ povedal Thompson. Jeho brat Mitch dodal, že „mnoho ľudí na Guame neverí, že sa za týchto okolností Biely dom rozhodne správne“.
V minulosti vraj Kim nechal pripraviť plány útokov
Bratia ale tiež oznámili, že zatiaľ neboli svedkami paniky ani nákupov do zásoby. „Myslím, že sú ľudia jednoducho ohromení a nevedia, čo si majú myslieť,“ povedal Todd Thompson.
Mariah Sablanová z cestovnej kancelárie Golden Dragon povedala, že kancelárie zatiaľ nezaregistrovali rušenie letov na Guam. „Nie je to zlé, žiadny zmätok tu nie je, je to bežný pracovný deň,“ povedala.
Guam leží v Tichom oceáne približne 3300 kilometrov juhovýchodne od Pchjongjangu a cez 6000 kilometrov od Honolulu. Severná Kórea mnoho rokov uvádza, že ostrov leží v dosahu jej útočných zbraní, a zlostne reaguje vždy, keď nad Kórejským polostrovom vzlietnu z Guamu americké vojenské lietadlá.
V roku 2013 severokórejské médiá tvrdili, že vodca Kim Čong-un armáde nariadil pripraviť plány útokov na americkú základňu na Guame, na Havaji, v Južnej Kórei aj na americkú pevninu.
Základné údaje o ostrove a jeho strategickom význame
- Poloha
Tento pruh zeme v západnom Pacifiku je s rozlohou 542 kilometrov štvorcových o niečo väčší ako Praha a vo svojom najužšom mieste meria iba šesť kilometrov. Nachádza sa asi tri a pol tisíc kilometrov juhovýchodne od Severnej Kórey. Geograficky k nej má oveľa bližšie, ako k Spojeným štátom. Havajské ostrovy sú asi štyri tisícky kilometrov na západ. Jeho blízkosť k Číne, Japonsku, Filipínam a Kórejskému polostrovu robí z tohto ostrova kľúčové územie pre americkú armádu.
- Vzťahy s USA
Guam bol od roku 1565 španielskou kolóniou a v roku 1898 sa počas španielsko-americkej vojny stal americkým územím. Za druhej svetovej vojny ho na dva a pol roka obsadilo Japonsko. V roku 1950 bol vyhlásený za autonómne ostrovné územie Spojených štátov.
Má obmedzenú vnútornú samosprávu, na čele stojí prefekt volený obyvateľstvom. Ostrov má malý zákonodarný zbor, v ktorého kompetencii je schvaľovanie zákonov týkajúcich sa miestnych vecí. Z ostrova sa volí zástupca do Snemovne reprezentantov USA, zástupca tam nemá hlasovacie právo. Obyvatelia ostrova majú americké občianstvo, ale neplatia dane a nemajú právo voliť prezidenta USA, ani Kongres USA.
- Vojenská história
Spojené štáty majú na juhu ostrova námornú základňu a stanicu pobrežnej stráže a na severe leteckú základňu, ktorá sa veľa využívala počas vietnamskej vojny. Americká armáda zaberá asi 30 percent rozlohy ostrova a teraz na Guam premiestňuje ďalšie tisíce mužov, ktorí pôsobia v japonskej Okinawe.
Ostrov chráni americký protiraketový štít THAAD, ktorý sa používa na zostreľovanie balistických rakiet. Minulý mesiac vyslala americká armáda dvakrát dvojicu nadzvukových bombardérov, ktoré odštartovali z Guamu nad Kórejský polostrov, aby demonštrovali silu, v reakcii na oznámenie, že Severná Kórea prvýkrát vyskúšala medzikontinentálnu raketu. Hoci niektorí obyvatelia Guamu prejavujú nespokojnosť s americkou vojenskou prítomnosťou na ostrove, táto prítomnosť predstavuje druhý najväčší zdroj príjmov obyvateľstva hneď po turizme.
- Ľudia a vláda
Ostrov pred štyritisíc rokmi obývali predkovia Čamorov, ktorí tam dodnes predstavujú najväčšiu etnickú skupinu. Teraz na ostrove žije asi 160000 obyvateľov. Hlavným mestom je Agaňa a najväčším mestom Dededo. Hovorí sa tu najviac po anglicky a čamorsky. Ostrov zažil niekoľko pokusov o získanie väčšej samostatnosti či úplnej nezávislosti od USA, z ktorých najvýznamnejšie bol v 80. rokoch pokus o premenu na spoločenstvo – voľne pridružený štát k USA – podobne ako je Portoriko, ktorý ale skončil neúspechom.