Opozičný parlament tak nemá mať žiadnu moc bez súhlasu zhromaždenia. Nový kontroverzný zákonodarný zbor zostavila minulý týždeň socialistická vláda Venezuely na základe volieb, ktoré opozícia bojkotovala a označila za zmanipulované. Opozícia a aj mnohé štáty sveta považujú nový orgán za nedemokratický a jeho účel vidia v upevnení moci prezidenta Nicolása Madura.
Nové zhromaždenie má extrémne právomoci, môže všetko a bez akejkoľvek kontroly.právnik Pedro José Troconis
Parlament, ktorý je zložený prevažne z opozície, neuznáva socialistická vláda a prezidentovi naklonený najvyšší súd. Po vyhlásení nového zákonodarného zboru sa postavenie opozície vo Venezuele ešte zhorší. Jedným z prvých krokov ústavodarného zhromaždenia bolo odvolanie generálnej prokurátorky Luisy Ortegovej.
Prokurátorka označila vládu a najvyšší súd za nedemokratické a ich rozhodnutia za protiústavné. Opozícia odmieta odvolanie uznať a vyžaduje prešetrenie z dôvodu porušenia ústavy.
Foto: Reuters, GUADALUPE PARDO
Ďalším opatrením nového orgánu bol zákaz niektorých opozičných strán zúčastniť sa na voľbách. Hlavnej opozičnej strane Stôl demokratickej jednoty účasť na voľbách povolil, ale jej kandidáti sa nemôžu zúčastniť na voľbách v siedmich štátoch. Ide o voľby do regionálnych parlamentov a guvernérov, ktoré vláda presunula z decembra minulého roka na tohtoročný 10. december. Dôvodom bol zrejme strach z prehry vo voľbách.
Vláda posiela do väzenia aj starostov, ktorých obviňuje z nepotlačenia demonštrácií, a tiež plánovala zadržať všetkých 33 sudcov, ktorých nominovala opozícia. Piati z nich unikli do Kolumbie, jedným z nich je aj právnik Pedro José Troconis. „Nové zhromaždenie má extrémne právomoci, môže všetko a bez akejkoľvek kontroly,“ povedal Troconis.
O azyl v Kolumbii požiadalo od začiatku roka 50-tisíc Venezuelčanov. Denne do Kolumbie prichádza najmä kvôli potravinám 25-tisíc ľudí z Venezuely, pričom desať percent tam už aj zostane.
Vo Venezuele už niekoľko mesiacov obyvatelia denne protestujú proti Madurovej vláde. Krajinu zasiahla ekonomická kríza, pre ktorú majú ľudia nedostatok jedla a liekov. Krízu dávajú za vinu Venezuelčania aj ekonómovia autoritárskej socialistickej vláde. Pri protestoch od apríla zahynulo vyše 120 ľudí, približne päťtisíc ich bolo zatknutých a asi tisíc je stále vo väzbe.
„Obávame sa vývoja situácie vo Venezuele, kde sú pravidelne porušované ľudské práva,“ vyjadrila sa hovorkyňa Úradu OSN pre ľudské práva Ravina Shamdasaniová. Podľa úradu OSN bezpečnostné zložky používajú pri potláčaní demonštrácií neprimeranú silu, ktorá sa dá označiť za mučenie.
Odsúdili ďalšieho opozičného starostu za demonštrácie
Venezuelský najvyšší súd poslal na 15 mesiacov za mreže starostu jedného z predmestí metropoly Caracas za to, že nezabránil konaniu opozičných demonštrácií. Predstaviteľ opozície David Smolansky je za dva týždne už piatym opozičným starostom, ktorého odsúdili alebo odvolali z funkcie.
Bývalý študentský vodca a starosta juhovýchodného caracaského predmestia El Hatillo Smolansky bol jednou z vodcovských postáv protivládnych protestov, počas ktorých od apríla zomrelo viac ako 120 ľudí. Podľa súdu k demonštráciám v jeho mestskej časti prispelo starostovo „úplné zlyhanie“.
Foto: Reuters, CARLOS GARCIA RAWLINS
Najvyšší venezuelský justičný orgán, ktorého rozhodnutia sa neprotivia vôli prezidenta Nicolasa Madura, už v minulosti kvôli demonštráciám odsúdil niekoľko regionálnych vodcov opozície. V posledných týždňoch, keď režim stupňuje tlak na oponentov, už bola súdená štvorica starostov.
Starosta mesta Chacao Ramón Muchacho dostal v pondelok rovnaký trest ako Smolansky, pred ním súdili starostu mesta Iribarren Alfreda Ramosa, starostu Méridy Carlosa Garcíu či starostu mesta Cabudare Josého Barrerasa.