Rex Tillerson: Vojna so Severnou Kóreou nebude

, 11.08.2017 11:00

Pchjongjangom v polovici augusta sľubovaný plán útoku proti americkému tichomorskému ostrovu Guam, obavy dnes už nielen jeho obyvateľov a snaha šéfa diplomacie USA Rexa Tillersona upokojiť hystériu spôsobenú verbálnou prestrelkou medzi Washingtonom a Pchjongjangom. Asi tak by sa dalo rámcovo zhrnúť doterajšie dianie okolo situácie na Kórejskom polostrove. A to všetko z dielne Donalda Trumpa (71), ktorý si obľúbil improvizáciu v politike, a rafinovaného "blázna" Kim Čong-una (33), lídra KĽDR.

„V prípade vojny s USA čaká režim v Severnej Kórei a jej ľud zničenie,“ pokračoval v prilievaní do ohňa vzájomných americko-severokórejských vyhrážok šéf Pentagonu James Mattis citovaný BBC. Podľa neho si vraj Pchjongjang „musí zvoliť cestu od samoizolácie a odmietnuť plány získať jadrovú zbraň“. Vo svojom vyhlásení Mattis pritom nezabudol pripomenúť „úsilie vlády USA riešiť tento globálny problém diplomatickou cestou“, ale zároveň dodal, že „zjednotené sily spojencov majú v súčasnosti na svete najpresnejšie a spoľahlivé obranné a útočné možnosti“. Minister obrany USA to povedal v čase, keď jeho kolega v kabinete, šéf diplomacie USA Rex Tillerson na Guame upokojoval jeho obyvateľov: „Spite pokojne, vojna nehrozí.“ Faktom pritom zostávajú nielen pokračujúce testy rakiet KĽDR, ale aj skúška americkej medzikontinentálnej balistickej rakety Minuteman III či provokačné prelety strategických bombardérov USA nad touto citlivou oblasťou.

inforgrafika

Obavy trvajú

Tak bude či nebude od roku 1945 už tretia ázijská vojna USA, kladú si mnohí otázku. Eliot Cohen z Univerzity Johna Hopkinsa odpovedá záporne. „Spojené štáty nie sú pripravené na vojnu v Severnej Kórei,“ cituje portál Theatlantic riaditeľa programu Strategických štúdií. Ak vraj zo strany Trumpa v prípade vyhrážok na adresu Pchjongjangu ide o bluf, čo sa čoskoro ukáže, tak „ako obyčajne účet zaplatia iní, zatiaľ čo on bude hrať ďalej golf“.

Spojené štáty nie sú pripravené na vojnu v Severnej Kórei. Ako obyčajne účet zaplatia iní, zatiaľ čo Trump bude hrať ďalej golf.
Eliot Cohen, Univerzita Johna Hopkinsa

Vo vojenský konflikt USA – KĽDR neverí ani Jan Schneider, bezpečnostný analytik, ktorý v českých novinách konštatoval, že „ide iba o naparovanie na oboch stranách a v skutočnosti sa nič nestane“.

" A čo myslel Trump tvrdením, že odpovie na vyhrážky KĽDR »ohnivou zlobou, akú svet nevidel«? Evokuje to vojenskú akciu, čo by bolo strašné, ale najpodstatnejšiu úlohu hrá Čína," analyzoval situáciu Schneider s tým, že Peking nedovolí konflikt na svojom prahu. A nie je to v tomto prípade iba otázka reálnej jadrovej hrozby zo strany Pchjongjangu.

A čo sankcie?

Po roku 2006 uvalilo medzinárodné spoločenstvo na severokórejský režim šesť balíkov sankcií. Najnovšie minulú sobotu BR OSN jednohlasne schválila siedmy trest v podobe dokumentu číslo 2 371 z autorskej dielne USA. Zámienkou boli dve júlové raketové skúšky. Doterajšie sankcie sa však ukázali ako bezzubé. Od roku 2011, keď sa v Pchjongjangu ujal „trónu“ Kim Čong-un, sa proces severokórejských snáh stať sa plnoprávnou jadrovou veľmocou ešte zrýchlil. Podľa odborníkov by sa tak mohlo stať do dvoch rokov.

V súvislosti s najnovšími sankciami sa najčastejšie spomína obmedzenie vývozu uhlia, železa, železnej rudy, olova, rýb a morských plodov. Už menej sa hovorí o obrovských zásobách nerastného bohatstva skrytého v podzemí KĽDR, o ktoré má veľký záujem hlavne Čína, ale aj Južná Kórea, Rusko i Japonsko. Jedine USA sa nepodieľajú na zisku časti koláča v podobe asi 200 druhov minerálov vrátane zlata, zinku, medi, vápenca, molybdénu, grafitu, ako aj vzácnych kovov používaných pri výrobe smartfónov a ďalších vysokotechnolo­gických výrobkov.

Podľa portálu Vestifinance odhadovaná cena podzemného pokladu predstavuje 6 až 10 triliónov dolárov. Väčšina z neho sa nachádza v oblasti hraničiacej s Čínou, do ktorej len minulé leto smerovalo až 40 percent z celkového severokórejského vývozu lacného uhlia. Ak čosi nejde podľa pôvodnej dohody, tak Pchjongjang trestá. Keď v marci tohto roku Peking znížil dovoz uhlia, Kimov režim urobil rovnaký krok v opačnom garde v prípade farebných kovov takých potrebných pre čínske hospodárstvo.

O tom, že aj Moskva má v zornom uhle bohaté náleziská vzácnych kovov na severe KĽDR, blízko hraníc s Ruskom, svedčí dohoda ešte z roku 2014. Už vtedy vznikol plán generálnej opravy železničnej siete v réžii ruských firiem výmenou za možnosť získať vzácne minerály. Aj keď v súčasnosti jeho realizáciu pozastavili, stále je aktuálna. V tomto smere nezaostáva ani Južná Kórea, ktorá by mohla ziskom zo zásob severokórejského nerastného bohatstva napríklad kompenzovať hlavne prípadné niekoľkoročné zjednotenie oboch štátov. V Berlíne dobre vedie, čo takýto „špás“ stojí.

Záujem majú všetci okrem USA

Mierové riešenie konfliktu podporuje väčšina, možno okrem Washingtonu, ktorý sa nezúčastňuje na rozdeľovaní severokórejskej surovinovej základne. Vzhľadom na to, že krajiny sú ochotné investovať, a v Pchjongjangu to vedia, nie je horúci vojenský konflikt až taký reálny. Samozrejme, ak neberieme do úvahy iba bojovné vyhlásenie USA a KĽDR.

"Eskalácia je samozrejme možná, ale vojna, tým skôr s použitím jadrových zbraní, nikomu neprospeje: USA stratia akúkoľvek šancu dostať sa k spomínaným bohatým zásobám KĽDR a ďalšie krajiny sa ocitnú nad rozbitým korytom. A Pchjongjang? Ten sa nedokáže postaviť proti celému svetu ani USA,“ sumarizuje aj portál Vestifinance.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#USA #Rex Tillerson #KĽDR #Kim Čong-un #Donald Trump
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk