„Ešte chvíľu budem sledovať hlúpe konanie Yankeeov, ale radím im triezvo posúdiť všetky plusy a mínusy a pochopiť, že konfrontácia nevyhovuje pre obe strany,“ cituje lídra kórejská tlačová agentúra KCNA.
Svet je šokovaný nepredvídateľnou politikou USA. Je ťažké pochopiť, kto je tam hlavný.Sigmar Gabriel, nemecký minister zahraničných vecí
Ťažký slovný kaliber z Pchjongjangu zaznieva napriek tomu, že aj Peking sa pridal na stranu krajín bojkotujúcich KĽDR pre pokračujúce skúšky rakiet, potenciálnych nosičov jadrových hlavíc. Konkrétne v utorok čínske ministerstvo obchodu vydalo zákaz na dovoz uhlia z KĽDR. Pritom len minulé leto smerovalo do Číny až 40 percent z celkového severokórejského vývozu lacného uhlia.
Zákaz sa týka aj železnej rudy, olova, rýb a morských plodov. Všetko v súlade s novými sankciami BR OSN zo začiatku augusta. Ako však upozorňujú viacerí pozorovatelia, čínsky krok nie je ničím novým. Keď napríklad v marci tohto roku Peking znížil dovoz severokórejského uhlia, tak Kimov režim urobil „protiopatrenie“ v prípade farebných kovov, ktoré potrebuje čínske hospodárstvo.
Foto: Reuters, KCNA
Medzi viac ako 200 druhmi minerálov vrátane zlata, zinku, medi, vápenca, molybdénu, grafitu má čínsky sused totiž aj vzácne kovy používané pri výrobe vysokotechnologických výrobkov.
Podľa agentúry AP Kimove rakety zatiaľ nedopadnú na ostrov Guam, ale možno čoskoro neďaleko od neho. V rámci ďalšej plánovanej skúšky balistickej strely. Zároveň sa domnieva, že o tom, či bude teraz na rade diplomacia, sa rozhodne už na budúci týždeň. Vtedy sa má totiž konať plánované vojenské cvičenie jednotiek Južnej Kórey a USA.
Podľa Pchjongjangu ide o „nácvik invázie do KĽDR“, čo považuje za jasnú provokáciu. Tou však podľa juhokórejského prezidenta Mun Če-ina je pokračujúci program jadrových zbraní severného suseda.
Washington, Soul i Pchjongjang volajú po riešení konfliktu mierovou cestou. Zatiaľ však iba volajú, a o to viac znejú vzájomné vyhrážky. Práve tie sa stali príčinou zhoršenej situácie na Kórejskom polostrove. Pchjongjang pohrozil raketovým útokom na Guam, kde je dislokovaných okolo 6¤000 vojakov USA, vrátane leteckej základne Andersen a námornej základne Apra-Harborn. Prezident USA Donald Trump zase reagoval, že ak Kim „siahne na Guam, tak s KĽDR sa stane niečo také, čo ešte nikto nikdy nevidel“.
Aj keď ide zatiaľ stále iba o slovnú prestrelku medzi Pchjongjangom a Washingtonom, svetová verejnosť sa zmieta v neistote a obavách. Svedčí o tom napríklad aj vyjadrenie Sigmara Gabriela, šéfa nemeckej diplomacie.
„Svet je šokovaný nepredvídateľnou politikou USA. Je ťažké pochopiť, kto je tam hlavný,“ povedal pre noviny Kölner Stadt-Anzeiger. Ako pripomenul, zatiaľ čo jeho americký rezortný kolega Rex Tillerson a šéf Pentagonu James Mattis považujú za chybu prípadný vojenský zásah USA, v okolí Trumpa sú ľudia, ktorí „chcú zameniť silu zákona za právo silnejšieho“.
„Je to pravý opak toho, čo doteraz spájalo Západ – univerzálne hodnoty, ako sú sloboda, demokracia a právo. Skutočnosť, že Američania od nich upúšťajú, oslabuje Západ,“ dodal Gabriel. Zároveň upozornil, že „nastal čas pre diplomaciu a nie pre bojový pokrik“.
S tým, že „skutočné nebezpečenstvo v tejto situácii spočíva v nevedomej eskalácii, ktorá sa môže nečakane skončiť vojnou“. Podľa nemeckej Deutsche Welle Trumpove hrozby na adresu KĽDR iba dokazujú, že Washington nemá v tomto smere žiadnu stratégiu. Teraz je vraj dôležité, aby sa napätie podarilo zmierniť, ale bez straty tváre strán konfliktu.
„Je to postupný proces. Pchjongjang sa vzdá jadrovej zbrane iba pod podmienkou, že mu USA poskytnú záruky bezpečnosti, podpíšu dohodu o neútočení. Chce to však neodmysliteľnú vzájomnú dôveru. Dosiahnuť ju na pozadí súčasnej rétoriky Washingtonu a Pchjongjangu bude veľmi ťažké,“ dodáva Deutsche Welle.