Konzervatívna únia CDU/CSU pod vedením Angely Merkelovej si pred svojím koaličným partnerom a súčasne najvážnejším vyzývateľom, sociálnymi demokratmi Martina Schulza, udržiava spoľahlivý náskok štrnástich percentuálnych bodov. V horúcej téme budúcnosti automobilového priemyslu, oslabeného emisným škandálom i pomalou reakciou na trend prechodu k elektromobilom, sa preto vyjadruje nanajvýš opatrne.
Merkelová, ale aj jej rival z SPD Schulz musia podľa názoru pozorovateľov lavírovať na tenkej čiare medzi obhajovaním záujmov zneistených majiteľov dieselových áut a nepodkopaním základov kľúčového priemyselného odvetvia, ktoré zamestnáva 800-tisíc ľudí a tvorí chrbtovú kosť nemeckej ekonomiky. Obaja sa preto sústreďujú na kritiku šéfov veľkých automobiliek a predháňajú sa v ubezpečovaní voličov, že to nebudú oni, kto zaplatí za chyby sektora.
„Zlý veľký priemysel, ktorý sa musí zmeniť – taký refrén bude neustále znieť v kampani,“ predpovedá Nils Diederich, politológ z Berlínskej slobodnej univerzity. „Všetky strany sa budú venovať tejto téme veľmi opatrne. Dokonca ani Zelení nepožadujú, aby sa naftové spaľovacie motory ihneď stiahli z ciest,“ dodal pre agentúru AFP.
Nemecký automobilový priemysel sa dopustil vážnych chýb a prišiel o dôveru, vyhlásila v stredu v rozhovore pre televíziu Phoenix Merkelová. Pripustila, že pochybila aj nemecká vláda, keď automobilkám možno príliš dôverovala a nenaliehala dosť dôsledne na prísnejšie emisné testy.
Výrobcovia automobilov čelia v Nemecku v poslednom období niekoľkým aféram. Popri probléme manipulácie s emisiami dieselových motorov zo strany koncernu Volkswagen sa teraz do popredia dostala aj dlhoročná kartelová dohoda nemeckých automobiliek Volkswagen, BMW, Daimler, Audi a Porsche.
Zlý veľký priemysel, ktorý sa musí zmeniť – taký refrén bude neustále znieť v kampani.Nils Diederich, politológ z Berlínskej slobodnej univerzity
„Automobilový priemysel urobil ťažké chyby, a predovšetkým prišiel o dôveru,“ uviedla Merkelová. Automobilky teraz podľa nej musia prevziať zodpovednosť a ponúknuť klientom úpravy softvéru alebo prémie za vrátenie starých a kúpu nových vozidiel. Na takzvanom dieselovom summite, ktorý sa uskutočnil začiatkom augusta, sa nemecké automobilky zaviazali, že upravia softvér pri 5,3 milióna dieselových áut tak, aby priemerne o 25 až 30 percent znížili ich emisie škodlivín. Podľa nemeckej kancelárky je to ale len prvý krok.
V rozhovore pre zajtrajšie vydanie časopisu Super Illu kancelárka poznamenala, že považuje za rozumné postupovať podobne ako niektoré ďalšie európske krajiny, ktoré chcú postupne prestať na cesty púšťať nové dieselové vozidlá. Francúzsko a Británia plánujú zakázať ich predaj od roku 2040, Nórsko dokonca už od 2025. „Je to správny prístup,“ pochválila Merkelová záväzok Paríža, Londýna i Osla, pripojiť sa k nim a stanoviť hraničný termín pre Nemecko však odmietla. „Nechcem uviesť presný rok,“ pripustila.
Merkelovej sa nepáči ani myšlienka jej vyzývateľa Schulza, aby štát stanovil automobilkám záväzné kvóty, podľa ktorých by čisto elektrické a hybridné autá mali predstavovať určité percento z celkovej výroby. Určovanie kvót by podľa nej bolo príliš komplikované a v Európe by sa o nich mohlo vyjednávať „celé veky“. Namiesto toho automobilkám prisľúbila štátnu podporu pri inováciách.
Schulz presadzuje zavedenie „elektrokvót“ nielen v Nemecku, ale v celej EÚ. Podľa neho nemecké automobilky v snahe ušetriť neinvestovali dostatočne do prípravy výroby elektromobilov a trestuhodne zaostali za zahraničnou konkurenciou. „Vo Volkswagene, Daimlere, kde manažéri berú milióny, zaspali dobu a zabudli na budúcnosť,“ povedal pre televíznu stanicu ZDF a varoval, že bez rozbehnutia masovej výroby elektromobilov hrozí nemeckým automobilkám úpadok a prepúšťanie zamestnancov.
Pozorovatelia nepredpokladajú, že by slovné útoky politikov CDU/CSU a SPD na bosov nemeckého automobilového priemyslu priniesli hlavným stranám podstatnejší zisk vo voľbách. „Sotva tým prilákajú nových stúpencov, keďže nemecká verejnosť vie o úzkych väzbách medzi automobilovým priemyslom a politikmi oboch strán,“ predpovedá Carsten Brzeski, šéfanalytik ING Diba.
Brzeski však nevylučuje, že táto téma môže zohrať dôležitú úlohu po voľbách pri zostavovaní koalície. Zavedenie „elektrokvót“ popri CDU/CSU odmietajú aj liberáli z FDP. Zelení, ako prirodzení spojenci SPD, ho, naopak, vítajú podobne ako radikálna Ľavica. Úplne opačne sa vyhranila euroskeptická a xenofóbna Alternatíva pre Nemecko, ktorá volá po ukončení „honby na dieselové čarodejnice“ a žiada záruky, že autá na naftu budú môcť jazdiť prinajmenšom do roku 2050.