V príhovore k národu to povedal prezident Muhammad Buhari, ktorý sa po viac ako troch mesiacoch vrátil z liečenia v Británii.
„Pre mier a bezpečnosť väčšiny z nás je nutné vytrvalo bojovať proti zločincom a teroristom a zničiť ich,“ uviedol Buhari. „Preto posilníme a obnovíme nielen boj proti skupine Boko Haram, ktorá vykonáva nové útoky na mäkké ciele a únosy …, ale aj proti etnickému násiliu, ktoré spôsobujú politicky problematické skupiny. Budeme bojovať proti tomu všetkému,“ citovala ho agentúra AP.
Keď Buhari odišiel na liečbu do Londýna vlani v júni prvýkrát, jeho kancelária uviedla, že je to pre dlhotrvajúcu ušnú infekciu. Jeho hlavný oponent v prezidentských voľbách v roku 2015 tvrdil, že Buhari má rakovinu prostaty, hlava štátu to ale poprela.
Zdravie nigérijských prezidentov sa stalo citlivou otázkou v roku 2010, kedy po mesiacoch liečby podstúpenej v zahraničí zomrela vtedajšia hlava štátu Umar Musa Yar'Adua.
Buhari vo svojom prejave hovoril o politických rozdieloch v krajine a vyzval Nigérijčanov, aby sa zjednotili. „Nigérijčania sú odolní a radi vedú debaty o súčasnom dianí. Znepokojili ma ale niektoré komentáre na sociálnych sieťach, v ktorých ľudia pochybovali o existencii nášho spoločného národa,“ poznamenal prezident.
Zahraničné pozorovatelia sa v posledných mesiacoch obávali, že v Nigérii prepuknú nepokoje, prevažne na severe krajiny, kde žijú hlavne moslimovia. V prípade, že by bol moslimský prezident Buhari nahradený skôr, ako mu v roku 2019 vyprší mandát, situácia by sa podľa nich mohla ešte zhoršiť. Bývalý prezident Goodluck Jonathan pochádzal z juhu a bol kresťan, rovnako tak ako súčasný viceprezident Yemi Osinbajo, ktorý Buhariho zastupoval počas jeho neprítomnosti.
Nigériu sužuje dlhotrvajúce násilie páchané islamistami z Boko Haram. Kvôli nim je na severovýchode krajiny humanitárna kríza, v ktorej trpia podvýživou milióny ľudí. Pred rokom sa navyše pre nízke ceny ropy prepadla ekonomika tejto africkej krajiny do recesie.